STRANA 4.
PRI NÁSTUPE K PREDSED
NÍCKEMU STOLCU
PRIVET.
j. Dňa 15. januára t» t, obdr
žal som úradný list od br. I
vana Bieleka, predsedu Slo
venskej Ligy v Amerike, dá
tovaný dňa 14. januára t. r.
v ktorom medzi iným aii
píše:
"Zajtra nastupujete.
Zo srdca a duše mnoho zda
ru v ťažkom zodpoved
nom úrade."
Preberám teda úrad pred
sedu Slov. Ligy v Amerike.
Co prvý môj akt pri pred
sedníckom stolci Slov. Ligy,
chcem sa srdečne poďako
vať delegátom a delegát
kám posledného kongresu
Slov. Ligy, zástupcom a re
prezentantom našich slov.
organizácií, zástupcom a re
daktorom našich slov. časo
pisov a všetkým účastníkom
toho kongresu, ktorí ma po
ctili toľkou svojou dôverou
a zvolili na tento vážny ú
rad. Neviem, čím som si za
slúžil toľkej ich dôvery.
Neviem, kde a jako upútal
som ich pozornosť aby čo
len boli pomysleli na zvole
nie mňa za predsedu tejto
historickej, veľavýznamnej
a úctyhodnej všenárodnej
našej organizácie, ale keď
sa tak stalo, ochotne prebe
rám na seba zodpovedné po
vinnosti tohoto úradu a ui
sťujem všetkých, že vyna
ložím všetky svoje sily, aby
som sa im svojou statočnou
a neúnavnou prácou dobre
odslúžil za toľkú ich dôve
ru.
Podobne chcem srdečné
vďaky vysloviť odstupujú
cemu predsedovi, br. Ivano
vi Bielekovi, dlhoročnému
predsedovi a dejateľovi SI.
Ligy, ktorý po mnohých trá
pnych kalváriach očistil Li
gu a vrátil ju národu nepo
škvrnenú. Tento, pri jeho
odstúpení a mojom nastúpe
ní, poskytnul mi mnohé
vzácne rady, dodal mnoho
povzbudenia a chuti do prá
ce, ukázal cestu našeho ďal
Sieho snaženia a prejavil o
chotu byť mne i teraz i v
budúcnosti na výdatnej po
moci pri plnení povinností
tohoto úradu. Dúfam, že po
odstúpení z úradu, neodstú
pi z práce za Slov. Ligu.
Nech ho Boh živí za všetky
jeho cenné služby Ligy pre
ukázané a za všetky jeho
snahy, námahy, mnoho ráz
dostatočne neoceňované, za
dobro národa slovenského.
A teraz niekoľko úprim
ných slov ku Vám, bťatia a
sestry v Lige a ku Vám, a
merickým Slovákom vôbec.
Vstupujem do úradu v ne
istých a kritických časoch.
Nenastupujem do úradu se
bevoľne, ale vôľou Vašou,
poťažne Vašich zástupcov.
Nenastupujem do úradu zo
ziskuchtivosti, ani zo slávy
bažnosti, lebo týchto v tom
úrade niet. Predseda Slov.
Ligy pracuje bezplatne, z
lásky ku národu. Jedinou je
ho odmenou je povedomie,
že pracuje za povznesenie
svojho ľudu. tJcta, uznanie
a pochvala, tu i tam od pria
-íeľov mu prejavená, býva
viac ako prevážená kritikou
a pohlavkováním od Nepria
teľov a neprajníkov. To
mňa však nemýli. Mňa vedú
do úradu vyššie ideále. Mňa
vedie láska k svojeti, a sna
ha a vôľa preukázať náro
du jaké-také cenné služby.
A preto nádejem sa, že pri
Vašej štedrej kooperácii,
shovievavósti a porozumení,
překonám všetky ťažkosti
dnešných tvrdých časov že
kráčajúc v šľapaj ách našich
národ úvěrných predchodcov
pomôžete mi Slov. Ligu zve
ľadiť, jak na počte člen
stva, tak i na finančných
prostriedkoch, aby mohla
dokonale plniť ivoje vzne
Sené poslanie.
Slov. Liga je síce finančne
slabá, i na počte formálne
isapísaného členstva mohla
|y byť silnejšia. Slov. Liga
^ak žije. A žiť bude. Mo
ráhie si stojí dobre. Preváž
na väčšina národa stojí za
0OU, súhlasí s jej progra
a praje jej toho naj
eho zdaru. Mojou sna
hou bude oživiť Ligu i po
stránke finančnej, i po
stránke zapísaného členstva,
keďže jej nepriatelia mera
jú jej silu a vliv len, a vý
lučne len dľa jej finanč
ných prostriedkov a formál
ne zapísaného členstva. Aby
Liga bola všestranne mohut
nou, aby skutočne prekvita
la, dúfam, že Vy, bratia a
estry, americkí Slováci a
Slovenky, k tomu štedre do
pomôžete.
Divy nech nikto odo mňa
neočakáva. Za krátky rok,
dva, nebude možno prepo
rodiť všetko a vyviesť z
koľajníc zastaralých zvykov
a spôsobov. Pri dobrej vôli
však položíme aspoň zákla
dy a dáme začiatky novším
rezkejším a lepším spôso
bom a zvykom.
Programové Liga je i zo
stane tou, čo bola. Zvlášť
na národnom jej programe
nezmení sa ani joty. Pitts
burghská Dohoda bola i bu
de jej smernicou. Tá je die
lom Slov. Ligy a Liga nemô
že a nesmie sa jej zriecť do
tedy, zakiaľ za splnenie jej
bodov boria sa naši bratia
pod Tatrami, ktorí nám od
kazujú, že sú tej Pittsburgh
skej Dohode, tomu dielu SI.
Ligy, verní. My zostaneme
verní Pittsburghskej Doho
de.
Nás nesmú zastrašiť u
podozrievania maďarofil
stva, ani čechofilstva, ani
polonofilstva. Politicky my
týchto pojmov nepoznáme.
Naša cesta musí byť cestou
rýdzeho a jako kryštál či
stého, nezakaleného sloven
ského nacionalizmu. My sme
a chceme zostať Slovákmi
—a ničím iným. My nechce
me,- aby nad Slovákom pa
noval ani Cech, ani Poliak,
tým menej Maďar alebo kto
druhý. My chceme, aby Slo
vák, keďže má požívať slo
bodu, bol si svojim pánom a
nad sebou vládnul. Preto
nech neprajníci upodozrie
vajú nás z čoho chcú, my
budeme kráčať svojou úz
kou, trebárs i tŕnistou, ale
predsa len našou slovenskou
cestou. My pôjdeme nekom
promisne ďalej za autono
miou Slovenska, jako ju
Pittsburghská Dohoda zaru
čuje. My sme presvedčení,
že Slováci vedú boj k lep
šiemu zajtrašku a že náš
pohyb je pohybom uvedo
melým a rozmysleným, kto
rý dnes-zajtra dojde svojho
cieľa. Preto, nech naše sta
novisko prekrúca kto chce
jako chce, nech ho vysvet
ľuje spôsobom, ktorý mu do
krámu pasuje, my budeme
postupovať v presvedčení, že
náš program smeruje ku lep
šiemu životu slovenského ná
roda.
Nech sa nikto nemýli, že
prácou a programom Slov.
Ligy je len boj za uplatne
nie Pittsb. Dohody a nič
viac. Ja vidím v Slov. Lige
spásu pre americkú vetev
slovenského národa. V tom
to smere budem i pracovať.
My musíme vyvinúť pozi
tívnu prácu i v záujme na
šom, v záujme amerických
Slovákov. My tu máme mno
hé naše domáce a špeciálne
lokálne problémy. My musí
me venovať pozornosť na
šemu školstvu, hašej litera
túre starať sa o vydáva
nie kníh, napomáhať a ší
riť slov. časopisy, zakladať
knižnice, zásobovať verejné
knižnice, šíriť vzdelanie a
osvetu medzi americkými
Slovákmi a oboznamovať a
merickú verejnosť s našou
kultúrou. My musíme spájať
v Slov. Lige všetku americ
kú Slovač do jedného mo
hutného tábora, starajúceho
sa o predĺženie svojho živo
ta v tejto novej vlasti. My
musíme snažiť sa zamedziť
odnárodňovacie prúdy u na
šej mládeže. My musíme zí
skavať našich profesionál
nych ľudí do našich kruhov.
My musíme informovať a
merickú tlač o našom živo
te, o našich pohyboch. My
musíme starať sa o zlepše
nie sociálnych a robotných
pomerov našeho pospolitého
ľudu. My musíme aj imi
grácii pozornosť venovať.
My musíme udržovať odu-
Elena Maróthy Šoltésová
Keď pOÄHfijeme večernú
oblohu, často vidíme, že hoci
je tmavá, ba až čierna, li
gotajú sa na nej nebeské te
lesá a ožiarujú ju.
Tak to bolo aj s naším
národným životom. Ku kon
cu devätnásteho a začiat
kom dvadsiateho storočia
bol on neobyčajne chmurný.
Urputná ruka vrahova vy
hasínala, dusila jeho život.
A predsa do tej tmy skvelo
sa niekoľko žiarivých zja
vov hviezd, rozsievajú
cich svetlo národného pove
domia. Medzi tieto hviezdy
patrili, ba aj patria, nakoľ
ko Božou mocou ešte nesply
nuly s večnosťou, Vajanský,
Kukučín, Hviezdoslav, An
drej Kmeť, Osvald, Dono
val, Škultéty, Hlinka, Vanso
\á, Podjavorinská a naša E
lena
Maróthy-Šoltésová,
kto
rá dnes dožíva sa 80 rokov.
Vzácnej tejto žene už do
ma v útlej jej mladosti všte
pil do srdca lásku k rodu jej
otec, ev. farár Daniel Maró
thy, jeden z posledných štú
rovcov a horlivý buditeľ slo
venského ľudu. Dôkazom je
ho národného cítenia je du
chovný testament, ktorý ve
noval svojej rodine. V ňom
doslovne čítame: "Božím
riadením zaiste stalo sa to,
že pokolenie ľudské na viac
národov sa rozdelilo. Ja som
zo slovenských rodičov zro
dený, preto som vždy svoju
reč a svoj slovenský národ
nadovšetko miloval. Ja som
to nikdy neznal pochopiť,
ako sa neskazených citov
srdce môže od svojho náro
da, od svojej rodiny, od svo
jej materinskej reči odvrá
tiť a cudziu si viacej zami
lovať. Ja sa tak domnievam,
že kto to činí sebavedome,
že by ten vstave bol v da
ných okolnostiach pľuvať i
do tvári i na hrob roditeľov
svojich, preto, moje drahé
dietky, dokiaľ vás Pán Boh
bude na svete živiť, nado
všetko milujte svoju mate
rinskú a národnú reč sloven
skú a podľa možnosti napo
máhajte ďobrobyt, česť a
slávu svojho národa, ^keď
to činiť budete, znajte, že
nielen moju, ale nadovšetko
Božiu vôľu plníte. A ak vám
zasa Pán Boh požehná diet
ky časom svojím vycho
vávajte ich vo vernej odda
nosti svojmu ľudu a náro
du. Nevernosť všade je o
šklivá."
A Elena Maróthy-Šoltéso
vá nikdy, po celý svoj život,
neodchýlila sa od tohto ur
čenia.
Ako 20-ročná vydala sa
naša jubilantka za kupca
Ľudevíta Soltésa do Marti
na, kde pôsobí dosiaľ. V
Martine jej život bol ťažký,
ako čítame z jej knihy "Mo
je deti", preloženej do via
cerých cudzích rečí. Morily
ju trampoty, údery života,
morila ju bolesť vlastných
detí a bolesť utláčaného, po
prach uponíženého, o školy,
gymnázia a jedinú národnú
ustanovizeň ulúpeného náro
da. A predsa Šoltésová ne
zlomnou vôľou pustila sa do
práce. Písavala novielky,
ktoré boly s nadšením prijí
mané, ba niektoré aj cenou
odmenené, ujala sa Živeny
a r. 1885 stala sa už jej
podpredsedníčkou. Neskor-j
šie prevzala predsednícku
funkciu, v ktorej zotrvala
40 rokov. Prednáša na schô
dzach, písala do almanachov
a letopisov spolkových, do
"Dennice", "Slovenských po
hľadov", do "Národných
novín". O našom národnom
boji napísala a vlastným ná
kladom r. 1894 vydala ro
mán "Proti prúdu', v kto-
ševňujúce styky s bratmi
Slovákmi v zahraničí aj mi
mo našej starej vlasti. My
musíme sa zvlášť starať, a
bv sme sa tu vospolok a vzá
jomne ctili a milovali, jako
bratia jedného pekhého ná
roda.
Kto skutočne súhlasí s ta
kouto snahou, nech priloží
frlece k dielu.
Or. Peter P. Hletko,
preds. Slov. Ligy.
r1AŽjŕĽii'iiiii^ť""^r
'ňfn*
TOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
rom takto volala k sloven
ským ženám: "Poďte za
mnou, šírte čisté národné
povedomie od svojich naj
bližších počnúc všade navo
nok. Skloňte sa k ľudu, po
máhajte mu, poučujte ho!"
R. 1910 založila časopis
"Živenu", stala sa jeho re
daktorkou, aby čím účin
nejšie konala národnú obro
du. Snažila sa kultúrne po
vzniesť slovenské ženy, lebo
vedela, že len vzdelané že
ny môžu si uvedomiť svoju
národnú príslušnosť, len
vzdelané ženy môžu tú prí
slušnosť prejaviť, hájiť, u
platniť všade i vo výchove
svojich detí. Všetko toto o
betave a neúnavne robila
Šoltésová dávno pred pre
vratom.
Za vojny, ako redaktor
ka "Živeny", hrdinsky pod
stúpila Šoltésová veľa prí
koria. Jej časopis bol ma
ďarskými úradmi prenasle-r
dovaný, články konfiškova
né. Ale Šoltésová vždy ve
dela víťazne ísť "proti prú
du", keď šlo o záujem slo
venskej veci, a preto časopis
udržala. Len ďalej národne
povzbudzovala svoje čita
teľky, kriesila ubolené srd
cia, zmietané obavou o prí
buzných na frontoch a v zá
kopách, napĺňala ich úte
chou a nádejou v lepšie ča
sy, o ktorých vo svojej hlbo
kej, kresťanskej duši, tak
pevne veriacej v Božiu spra
vodlivosť, vedela, že prísť
musia.
A časy lepšie aj přišly. No,
Šoltésová neprestala praco
vať. Bojuje za umravnenie
národa, do "Slovenských po
hľadov" r. 1925 napísala
svoj životopis, vydaný aj v
osobitnom odtlačku a sála
júci toľkým jemným citom
a národným presvedčením,
že nemalo by byť jedinkej
Slovenky, ktorá by ho nepre
čítala. Do pera kladie vzác
ne svoje spomienky na mno
hých našich národných veli
kánov, s ktorými ona spolu
pracovala. I teraz drahá,
predrahá, ba posvätná jej
je svojeť a ona si ju úzkost
livé, bedlive chráni, ako ten
najvzácnejší poklad. To vid
no aj z listu, uverejneného
v č. 1—2. "Slov. pohľadov"
r. 1926, ktorý Šoltésová po
slala svojej dlhoročnej pria
teľke Češke Vilme Seidlo
vej. V ňom o pomere Cechov
a Slovákov píše: "Názvu
'Čechoslovák' vzpierame sa
preto, že ho prirodzeným
chápaním nemôžeme za svoj
uznať. Len Slovákmi sme
boli za celú dobu, čo vieme
o sebe. Naše slovenské svoj
stvo je síce úzke a malé, ale
zaň sme už konali, čo v ťaž
kých pomeroch z našich síl
vystalo, a v tom zápase oň
s Maďarmi takpriľnuli sme
k nemu i všetko usilovanie
opreli sme na jeho zvelebe
nie, že nemožno nám je cí
tiť sa inším, ako Slovákmi.
Tým silnejšie sa ho držíme,
že sme toľko trpeli zaň..."
Ano, veľkou národovky
ňou je Elena Maróthy-Sol
tésová. Za to vďačné jej
je každé slovenské srdce. A
preto aj dnes najvrúcnejším
želaním nás všetkých je, a
by nám ona ešte dlhé roky
žiarila svojím príkladom, o
hrievala nás svojou úprim
nou, vrelou láskou k všetké
mu, čo je slovenské, odušev
ňovala, povzbudzovala nás k
obetiam za slovenský národ.
Elena Brestenská
Gessayová.
ZASE "0ESKY STÁT".
"Politika" píše: "V jed
nom slovenskom meste bola
slávnosť 28. oktobra a reční
kom bol mladý dôstojník,
ktorý len pred krátkym ča
som opustil česko-slovenskú
vojenskú akadémiu v Hrani
ciach. Jeho reč bola plná
"českého štátu" a "českého
národa". Na česko-slovenský
štát asi zabudol a o sloven
skom národe možno nikdy
nepočul. Lebo vo vojenskej
akademii vyučujú akiste len
o českom štáte a českom ná
rode.
Zo starej vlasti
VYBILI OKNÁ NA PARE
PRE SLOVENSKY SPEV
V KOSTOLE.
^21 Koäíc píšu: V obciach
Saci a Buzinke pri Košiciach
bývajú väčšinou Slováci, až
na niekoľko rodín kalvín
skych, ktoré provokatívne u
držiavajú maďarčenie. Do
konca až do nedávna spie
valo sa v rím. katolíckom
kostole maďarsky, až si ko
nečne slovenská väčšina vra
vela, že by to mohlo už raz
prestať a energicky sa do
žadovala uplatnenia štátne
ho jazyka pri bohoslužbách.
Proti tomu postavilo sa asi
13 rodín, na čele so sestrami
Ondrejčovými, a došlo aj na
verejné hlasovanie. Saca o
krem 5 rodín hlasovala za
slovenčinu v kostole. V Bu
zinke bolo 85 hlasov za slo
venský spev, 30 hlasov neu
trálnych a 45 hlasov za ma
ďarský spev. S Maďarmi
hlasovaly aj dve rodiny poľ
ských štátnych príslušníkov
V kostole sa tedy už spieva
slovensky, čo sa ale nepáči
menovaným 13 maďarským
rodinám. Boli s deputáciou
aj u biskupa, ale nič nespra
vili. Preto rozhodli sa stavať
"maďarský" kostol, mali už
schôdzku, dali robiť aj plá
ny, kúpili pozemok, na kto
rý vozia materiál. Casť Ma
darov prišla ale v minulých
dňoch provokatívne spievať
do kostola po maďarsky a
keď farár proti tomu prote
stoval, hrozili mu roztrhaním
reverendy.
Na druhý deň po bohosluž
bách potom neznámi pácha
telia vybili okná na fare a
škole, a za domovú bránu
položili listy, v ktorých sa
farárovi a kantorovi vyhráža
zabitím. Četníci prípad vy
šetrujú a hľadajú vinníkov,
samozrejme medzi tými, kto
rí na sviatky urobili výtrž
nosť v kostole. Pri tom je
podivné, že pred ěetníkn\i
hlásia sa teraz všetci maďaŕ
skí výtržníci za Slovákov, o
bávajúc sa patrne následkov
štvanie, ktoré z ich podnetu
vznikly.
ELEKTRIKA V ORAVE
Spojené elektrárne severo
západného Slovenska predl
žily vedenie prúdu z Kubína
až do Trstenej práve- teraz,
kedi sa po novinách písalo,
že sa majú zrušiť okresný
súd a okresný úrad v Trste
nej, takže vyslatá bola depu
tácia do Prahy a Bratislavy,
aby takéto úmysle už v zá
rodku znemožnili. Deputácia
bola ubezpečená, že otázne
úrady nebudú zrušené.
BYV. RUZBACKY FARÄR
ZOMREL.
Bývalý r. k. farár v Ruž
bachoch, Spiši, dp. Innocent
Smolko, doživší sa diamanto
vého kňazského jubilea, kon
zistoriálny radca, zomrel v
93. roku svojho života v Ko
šiciach. Jeho pohrab bol 30.
dec. Nebohý bezmála 50 ro
kov bol aktívnym kňazom na
Spiši.
VOJTĚŠSKÝ SPOLOK SA
VZMÁHA.
Spolok sv. Vojtecha v Tr
nave započal akciu na získa
nie nového členstva a do Šte
drého dňa prihlásilo sa 2,500
nových členov. Najväčší po
čet prihlášok očakáva sa po
sviatkoch a po novom roku.
ÍPREBODNUL "BOSORKU".
V Spačinciach pri Trnave
prihodil sa zločin, ktorý má
neobyčajné pozadie. 43-roč
ná Maria Stefanovská, tamoj
šia roľníčka, už dlhší čas
nežila v priateľskom pome
re so svojimi bratmi a sestra
mi. Bolo to preto, lebo Stefa
novskú podozrievali, že preto
sa im nevodí v živote dobre,
lebo im vraj "pobosoŕova
la".
Pohrozili jej zato pomstou,
ktorú aj jeden z jej vlast
ných bratov vykonal. Stefa
novská, nič zlého netušiac,
vracala sa vo večerných ho
dinách domov. V tmavej u
ličke k nej zrazu priskočil
muž s bajonetom a plnou si
lou jej ho vrazil do chrbta.
Nešťastnica zostala ležať
na zemi v bezvedomí, kde ju
okoloidúci ľudia v takom sta
ve až neskoršie našli a dali
ju dopraviť do trnavskej he
moce, kde zápasí so smrťou.
PODIVNÝ KOSTOLNÝ
VLAMAČ.
Pred nedávnom .vlámal sa
odvážny zlodej do kostola
Marianská Skalka pri Le
voči a ukradol s hlavy Pan
ny Marie pozlátenú koru
nu. Četníci páchateľa chyti
li. Je to mnohokrát tresta
ný lupič Štefan Dusík z Le
voče. Dali ho do väzby štát
neho zastupiteľstva v Levo
či, kde sa mu) ale nepáčilo
a chcel ujsť. V nestráženom
okamihu zhltol lyžičku, kto
rú museli v nemocnici ope
ráciou odstrániť z jeho ža
lúdka. Dusík po niekoľko
dňovom liečení bol dopra
vený zase do väzenia. Ale
11. januára pokúsil sa o no
vý útek, ktorý sa mu nepo
daril. Pre zmenu potom zje
dol 2 aluminiové lyžice a
museli zase dopraviť do
nemocnice. Pri doprave
chcel dozorcom ujsť, tí ho
ale priviazali na nosítka. Po
ošetrení dodajú ho za mre
že, ale nikdy viac nedosta
ne nijaký príbor, takže bu
de musieť jesť polievku zo
Šálky.
700 ĽUDÍ BUDE ZAMEST
NANE.
Zkúšky s vodou pri Bati
zovciach, v Spiši, skončily sa
dobre, takže na jar Baťové
závody prikročia k stavbe,
továrne na umelý hodváb. V
podniku má byť zamestnané
700 ľudí.
ZPRÁVY Z TYZDNA.
Politická sezona začala. Po
krátkej vianočnej prestávke
boly zase obnovené politické
práce vlády a koalície. Mini
sterský predseda Malypetr
jednal o nastávajúcej činno
sti s jednotlivými ministrami
a s význačnými činiteľmi po
litických strán. Parlamentná
úsporná komisia zahájila čin
iiosť skúmaním otázok, sú
visiacich so snahou o snížení
cien papieru. Boly obnovené
i porady vnútri jednotlivých
strán.
Parlament aa síjde vo feb
ruári. Podľa vyhlásenia po
slanca Berana v predsedníc
tve republikánskej strany,
bude parlament svolaný vo
februári.
Voľby budu na jaieÄ. Vlá
da má v úmysle previesť voľ
by do parlamentu až v riad
nom termíne, to jest v jaše
ní.
Šrámek prijatý pápežom.
Minister Msgr. Šrámek bol v
súkromnej audiencii prijatý
pápežom. Podľa názoru ča
sopisov, toto jednanie je
článkom v reťazi porád, usi
lujúcich sa o skoré prevede
nie modu vivendi.
O zoštátnenie bani. Tlač
venovala veľkú pozornosť
mzdovému sporu v kladen
skem uhoľnom revíre, kde
majitelia baní chcú prepu
stiť 2,000 baníkov a snížiť
mzdy o 20 percent. Očakáva
sa, že do sporu zasiahne vlá
da. Tento mzdový spor oži
vil v tlači požiadavok zo
štátnenia baní. Je pozoru
hodné, že pre túto reformu
vyslovila sa i tlač strany re
publikánskej.
Zlepšená situácia železníc.
Príjmy štátnych železníc
podľa predbežného odhadu
boly roku 1934 o 2.8 pere.
vyššie ako v roku 1933. Za
desať mesiacov robily pre
vozné príjmy o 1.25 percent
viac, prevozné výdaje o 5.6
pere. menej ako v r. 1933.
Na Všetkých česko-sloven
ských dráhach bolo v minu
lom roku pristavené pre ná
kladnú dopravu o 5 pere. va
gohov viac ako v roku 1933.
Odbyt uhlia. Odbyt hnedé
ho uhlia v minulom roku o
proti roku predchádzajúce
mu stúpol o & pere., u čier
neho uhlia asi jednu tretinu
procenta.
Obilný monopol. Obilná
spoločnosť uvoľnila dovoz
2,000 vagonov kukurice zo
štátov Malej dohody. Z Ju
goslávie bolo dovezené cel
kove 6ř517 vagonov pšenice.
Do konca decembra obilná
spoločnosť vykúpila 122,200
vagonov obilia a dodala 69,
$84 vagotaov.
Výroba a odbyt cukru. Po
dlhšej prestávke v decembri
dostavilo sa zase zlepšenie v
domácom konzume cukru.
Za tri mesiace kampane r.
1934-35 robil vývoz cukru
66,229 tún, t. j. o 45 percent
viac ako za tú samú dobu v
kampani minulej.
Vývozný ústav. Podľa in
formácie tlače, Exportný ú
stav zaháji Činnosť budúci
týždeň, kedy má byť zvole
ný výkonný výbor.
Roľnícki robotníci do Če
ska. Úrady práce zahájily o
patrovanie slovenského roľ
níckeho robotníctva na hos
podárske práce do Čiech, od
kiaľ dosiaľ došlo na 300 žia
dosti o sezónnych robotní
kov.
Obchodne-politické jedna
nie. Podľa zpráv tlače ob-
A. F. Kicoš, majitel'.
629 ALPINE AVE.
Y oungfrto-wiL, O. Tel. 75144
Jediný slovenský obchod s drevom
a vielijakým tovarom k budovaniu
OZNÁMENIE.
úraduje vo vlastnom dom*
11 Queen St. Telefon 36115
Oproti kostolu ev. Štefana.
KRÁSNÉ PLAYER PIANO
Ako nové PREDÁ SA LACNO.
Prid'te alebo telefonujte do
Yahrling-B&yner Music Company
306 W. Federal St.
Pýtajte sa na p. Joe. Moltchan.
Naša
/í
jfr
1. FEBRUÁRA 1986
4
chodné jednanie so Soviet-'
ským Ruskom blíži sa k za
končeniu. V jednaní s Belgi
ckom bude sa pokračovať v
Prahe. Tiež s Maďarskom
dojde v najbližšej dobe k
jednaniu. Po 20. jan. side sa
č.-s. nemecká komisia k pre
jednaniu kontingentov. IKa
lej má byť jednané s Gréc
kom, Tureckom a Švajčiar
skom.
Hospodárska Malá doho
da. Zasedanie Hospodárskej
rady Malej dohody, ktoré sa
malo konať 28. januára, bu
de sa podľa zpráv konať až
24. februára.
KTJNDIS, majiteľ
zvlXStnosť
Balonové žmikacie valce 11.29
kuB,
Riadne valce $1.00 kus pre
každý pr&č. Expertnó reparácie
sa simuíné ceny. U potřebované
pracie stroje $15 a vyše. ď*ran
tované Nové Prfcče $39.00 a vyie.
Na Splátky. McKEI/VEYS
Telefon 66351
JOHN WlLLO
SLOVENSKÝ ADVOKÁT
509-510 Union National
Bank Bldg.
Telefon 44431
PRAVOTÁR A VEREJNÝ
NOTÁR
210 Stambaugh Bldg.
JOZEF G.
VAŠČÁK
SLOVENSKÝ
POHBABNÍK
40 Lincoln Avenue
Telefon 40235
Vklady sô Poistené
Všetky vklady v tejto banke sú úplne poistené
až do $5,000.00 vo Federal Deposit Insuranoe
Corporation pod kontrolou vlády Spojených
Štátov. Toto je na dodatok k bezpečnosti,
ktorú dáva náá veľký kapitál a prebytok
Štyroch Milionov Dolárov.
YOUNCSTOWN, OHIO
Odbočka v Stratherg, Ohio
MNOWMRr
Potrebujete
TLAČIVÁ?
My vám ich
vytlačíme
ie uniová
PHONE 4212#
Álpine Ave. Lumber Co.
Jozef Danish Notár
UNITED BARBER
SHOP
I. 8.
17 Spring Common
oproti Pennsylvania- dipu medzi
Federal a Front Sts.
Joseph Friedman
DOLLAR SAVINGS
an
(/TRUST COMPANY
United Printing Co*
320 W. Federal St.
Youngstown, Ohlo