OCR Interpretation


Youngstownské Slovenské noviny = Youngstown Slovak news. (Youngstown, Ohio) 1910-1940, June 28, 1935, Image 2

Image and text provided by Ohio History Connection, Columbus, OH

Persistent link: https://chroniclingamerica.loc.gov/lccn/sn88078386/1935-06-28/ed-1/seq-2/

What is OCR?


Thumbnail for

STRANA 2.
Vychodla kaldý piatok.
H" {"T* w*
IIíiMIMMNHÍWÍMÍMRÍ
YOUNGSTOWNSKE SLOVENSKE NOVINY
YOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
Venované z&ujmom Slová
kov Mahoning a Sbe&anxo
dolinách.
Listy treba adresovať:
YOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
880-22 West Federal St. (P. O. Box 417). Younxstown. Ohlo.
PREDPLATNÉ: V Sooienvch Štátoch na rok Í2.00. na pol roka $1.00
Do cudzozemská na rok $3.00. na DO! roka ÍL.50
NÁVRH ZÁKONA NA DEPORTOVANIE
6,000,000 CUDZINCOV.
Kongresman Dies z Texas, demokrat, podal y kongre
se návrh zákona na deportovanie všetkých cudzincov zo
Spojených (pod cudzincom sa rozumie každý, kto nemá
druhý občiansky papier). Podal ho preto, lebo verí, že tak
bude rozlúštený problém nezamestnanosti v krajine.
Kongresman Dies udáva, že v Spojených Štátoch je
okolo 16,500,000 v cudzine rodených ľudí, z ktorých vyše
7,000,000 je ešte nie naturalizované (dľa cenzusu z roku
1930 len 6,200,000 pozn. red.). Týchto chce deporto
vať, lebo vraj "keby nebolo cudzincov v tejto krajine, ne
bolo by problému nezamestnanosti." Kongresman Dies za
kladá organizáciu "The Americans" v každom štáte Unie,
do ktorej chce dostať za členov 10,000,000 voličov, ktorí
by za jeho návrh pracovali tak, ako pracujú prívrženci
Rev. Coughlina za prijatie jeho reforiem. Ukázal 50,000
listov a telegramov, medzi nimi listy od 155 organizácií,
v ktorých je posmelovaný v svojom boji za túto nikdy pred
tým neslýchanú deportáciu milionov ľudských bytností.
Hovoril, že už teraz má vyše 150 kongresmanov, ktorí budú
za jeho návrh hlasovať. Poukázal, že by to nebolo nič ne
obyčajného, lebo vraj Nemecko deportovalo 3 miliony cu
dzincov, Francia dva miliony a ide deportovať ešte vraj
milion. Anglia a Taliansko že majú podobné deportačné
zákony na sníženie nezamestnanosti.
Nechceme zazlievať kongresmanovi Diesovi, še má
také názory a taký liek na depresiu. Ale tu sú dve veci,
ktoré jeho návrh robia pochybným. Prvou je: kde vziať
toľko lodí, aby šesť milionov ľudí odviezly do Európy hoc
len behom roka? To by sa musely čarterovať všetky lode
na svete i s člnkami. A stálo by to stá miliony dolárov,
ktoré by musela platiť vláda. Druhou je teória: vyžeňme
cudzincov z krajiny a bude po depresii. To sa už vopred
stavíme o krk, že i keď vyženieme všetkých cudzincov, de
presiu s nimi nevyženieme, ba možno ju ešte prehĺbime.
Lebo veď tí cudzinci sú takými spotrebovateľmi potravín,
odevu a prístrešia, ako iní veď sú tiež ľudia a tak
bude v krajine o šesť milionov menej žalúdkov na sýtenie,
o šesť milionov menej tiel na zaodenie a zaobutie a o skoro
dva miliony viac domov, poťažne bytov bude prázdnych.
Porovnávať našu krízu s krízou Nemecka nemá smyslu, lebo
Nemecko nemá dosť potravín pre vlastné obyvateľstvo a
v Nemecku sa neurodí bavlna to všetko musí kupovať,
totiž vyvážať zlato, ktorého nemá. Kdežto my máme pre
bytok potravín i šatstva, to sa všetko tu urodí a vyhotoví
nič nekupujeme z cudziny, nevyvážame ani zrnka zlata za
to. Aj Francia, Anglia a Taliansko musia kupovať potra
viny a bavlnu. Vôbec, Európa ešte vždy žije v ekonomii
nedostatku a my žijeme v ekonomii hojnosti tedy naša
kríza je opačná od európskej. Europe treba menej obyva
teľstva, my ho znesieme i viac! Keď bude o šesť milio
nov obyvateľov menej, bude o toľko menej kostýmerov pre
našich farmárov, fabrikantov, obchodníkov atď. atď. a ná
sledkom toho budú nové miliony ľudu bez zárobkov, bez
zamestnania. A naša vlasť bude o šesť milionov duší chu
dobnejšia a slabšia o šesť milionov producentov bohat
stva národa, lebo len človek dáva hodnotu čomukoľvek.
Takéto predlohy dokazujú, že v Spojených Štátoch je
yeľká předpojatost' proti cudzincom, ktorí tu žijú, ale o
priobčanenie sa nepostarali. A ani sa nedivíme tu rode
ným Amerikánom, že sú predpojatí, veď ešte väčšia před
pojatost' voči cudzincom panuje v každej európskej kra
jine. Hodne předpojatosti by zmizlo, keby každý cudzinec
v Spojených Štátoch trvale žijúci sa stal ich občanom a to
hneď. My sme často napomínali našich neobčanov, aby
túto povinnosť voči sebe, voči svojim dietkam i voči tejto
krajine vykonali a pred poldruha rokom bola tuná i kam
paň za to prevedená. Ale ešte vždy je v Mahoning okrese
880 Slovákov (zahrňujúc deti), ktorí nie sú občanmi a pri
jímajú potraviny a iné životu potrebné veci od vlády. Títo
sú najviac v očiach Amerikánov, ktorí šomrú, že nie dosť,
keď musia živiť miliony nezamestnaných spoluobčanov,
ale ešte i miliony cudzincov. Kongresman Dies ľahko zor
ganizuje 10 milionov Amerikánov-voličov proti cudzincom.
A tí im potom urobia život mizerným. Len pre ich ľaho
stajnosť.
J''' 'íl'"*
PODPISOVATELIA PREHLÁSENIA
NEODVISLOSTI.
(F.L.I.S.) Ktoré mená nachádzame na Prehlásení Ne
4tfŕviílosti Spojených Štátov, na tom nesmrteľnom manifeste,
ktorým sa 4. júla 1776 hlásaly do sveta zásady rovnosti a
neodcudziteľných práv človeka, zásada, že vládna moc po
chádza z ľudu, a naostatku zásada práva na revolúciu pro
ti despotickým vládcom?
Thomas Jefferson, autor Prehlásenia Neodvislosti a
neskorší prezident Spojených Štátov po dobu dvoch ter
mínov, bol jedným z podpisovateľov za Virginiu. Ak ho
voríme "autor", nechceme tým tvrdiť, že všetky teorie, ob
sažené v Prehlásení Neodvislosti, boly plodmi jeho ducha.
Vzbura proti "božskej moci" kráľov a privilegovaných
tried pripravovala sa zvoľna už od niekoľkých storočí.
Filozofovia mnohých krajín a mnohých pominulých sto
ročí hlásali "prirodzené práva" všetkých ľudí a hájili my
šlienku vzdorovať zákonom, ktoré sa týmto prirodzeným
právam priečia. Úkol, preštudovať tieto politické filozo
fie, čerpať z ich hlavných myšlienok a uložiť ich v prehlá
sení, ktoré malo pozmeniť beh ľudských dejín, tento zá
služný úkol pripadol Jeffersonovi.
Okrem Jeffersona boli to ešte štyria delegáti, ktorí
pracovali na spísaní Prehlásenia Neodvislosti, štyria muŽo
via, ktorých slávne dnes mená objavujú sa na spomenutej
Ustfajg. Boli to Benjamin Franklin z Pennsylvania, vtedy
i
Redaktor
SIATEJ MRÁZ
Editor
Telefon 42129
(wwMiaMMMWt
už sedemdesiatročný, slávny koloniálny štátnik, spisovateľ,
vedátor a vynálezca John Adams z Massachusetts, neskor
ší druhý prezident Spojených Štátov Robert R. Livingston
z New Yorku, povestný rečník, ktorého Franklin prezval
"americkým Ciceronom" a napokon Roger Sherman z Con
necticut, ktorý sa za mladi učil ševcovstvu a v neskorších
rokoch sa vypracoval do položenia vynikajúceho pravotára.
John Hancock, ktorý predsedal Kontinentálnemu kon
gresu, bol prvým, ktorý Prehlásenie Neodvislosti podpísal.
Po jeho mene nasleduje podpis Samuela Adamsa, iného ve
dúceho revolucionára z Massachusetts. Hancock a Samuel
Adams boli považovaní za najnebezpečnejších z ameri
ckých rebelantov a boli vyňatí z amnestie, ktorú ponúkala
Anglia všetkým, ktorí svoje revolučné teorie odvolajú a vy
hlásia znovu svoju vernosť kráľovi. Po podpísaní Prehlá
senia Neodvislosti boli, pravda, všetci podpisovatelia a, čo
viac, aj ich rodiny vyhlásení za "zradcov", a britská vláda
vypísala cenu 500 funtov šterlingov za ich polapenie.
Medzi 56 podpisovateľmi Prehlásenia Neodvislosti bo
lo osem mužov cudzieho pôvodu. Z Anglicka boli to Robert
Morris, finančný génius revolúcie, a Button Gwinnett z
Irska prisťahovali sa James Smith, George Taylor a lekár
Matthew Thornton James Wilson, neskorší sudca Najvyš
šieho súdu Spojených Štátov, a John Witherspoon, vysoko
školský profesor, prišli zo Škótska a Francis Lewis, obchod
ník, z Walesu.
Azda najromantickejšou postavou medzi podpisova
teľmi Prehlásenia Neodvislosti bol George Taylor. Prichu
dobný, než aby si mohol zaplatiť preplavbu do Ameriky,
Taylor prišiel z Irska jako smluvný sluha a bol nútený pra
covať po celý rok pre istého výrobcu v Pennsylvanii. Jeho
schopnosti a nadanie nemohly však zostať dlho nepovšim
nuté a Taylor stal sa skoro dôverným pisárom. Po smrti
svojho zamestnávateľa oženil sa Taylor s vdovou a pre
vzal tým riadenie celého podniku. K revolúcii pridal sa
hneď s počiatku a dopracoval sa hodnosti plukovníka bol
členom provincionálneho shromaždenia a v Kontinentálnom
kongrese zastupoval Pennsylvaniu. Neskoršie ho poverili
úkolom uzavierať smluvy americkej vlády s niekoľkými in
diánskymi kmeňmi.
Je pravdepodobné, že mnohí z podpisovateľov Prehlá
senia Neodvislosti boli "druhou generáciou Američanov".
Tvrdí sa, že William Paca. jeden z podpisovateľov za Ma
ryland, bol pôvodu českého alebo talianskeho.
ROZHLAS YSN.
Konvencii slovenských a
českých baptistov, odbývanej
toho roku v kruhu mahoning
ských Slovákov, želáme naj
väčšieho zdaru a božieho po
žehnania.
Tri bankety šme mali tuná
v nedeľu a všetky sa vyda
řily! Na bankete k pocte
Rev. Kurtu bolo vyše 400 o
sôb, na bankete Ev. Oltár
neho Krúžku sa nemohli
skoro ani pomestiť a na ban
kete Živeny v Poland Coun
try klube tak isto. Tam trva
la zábava do 1. v noci. Také
zúčastnenie na troch banke
toch v jednom dni je zna
kom, že mahoningskí Slová
ci sa ešte vždy veľmi zaují
majú o svojské slovenské
veci.
V nedeľu mala Slovenská
Liga i Sdruž. Slov. Noviná
rov schôdzu v Pittsburghu.
Bolo to tiež povznášajúce.
Prišli Slováci až z Chicaga,
Middletownu, Youngstownu,
Scrantonu, Clevelandu, Wil
kes-Barre, Johnstownu a z
iných miest mužovia i že
ny, hl. úradníci a úradníčky
našich organizácií, kňazi ka
tolícki a evanjelickí i redak
tori. Z Youngstownu bol A.
M. Palkovič ako hl. poklad
ník Ligy adv. Ján A. Willo,
ako hl. právny radca NSS. a
predseda politického výboru
Slov. Ligy Ján Leško, hl. ta
jomník S. S. K. a red. t. ča
sopisu. Adv. Willo bol tam
od soboty, ostatní traja pri
šli v nedeľu na aute pána
Palkoviča. Pojednávalo sa o
výprave Matice Slovenskej
do Ameriky, o čom bude po
daná zpráva Ligou. Usnieslo
sa svolať ešte jednu schô
dzu, na ktorej budú zástup
covia všetkých slov. organizá
cií v Amerike. Na schôdzu,
svolanú Ligou, neprišiel Rev.
Hrtánek, ktorý bol listovné
pozvaný, čo je škoda, lebo
by bol mal príležitosť pred
niesť svoj návrh o plebiscite
na patričnom mieste.
Na schôdzi novinárov ša
pojednávalo medzi iným* i o
maďarskom plebiscite, ktorý
americkí Maďari teraz pre
vádzajú a vábia i Slovákov,
aby sa im podpisovali. Rozu
mie sa, že dobrí Slováci sa
im nedajú lapiť. Ale sa mô
žu nájsť Slováci, ktorí neve
dia o tejto veci a preto je
na mieste, aby boli vystríha
ní a nedali sa žiadnym tri
kom zvábiť. Slov. časopisy
boly požiadané o tom písať.
"Osadné Hlasy" z Chicaga
už uveřejnily výstrahu. Kto
rý Slovák sa podpíše, to ako
keby podpisoval kontrakt na
nové zotročeni* krajových
V*S?ř T#
YOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
Slovákov tedy i Svojich
bratov a sestier. Slováci nech
nikdy nezabúdajú, že pred
Maďarmi sme my nie ľuď
mi "Tót nem ember!" Za
chodili by s nami zase ako s
hovadami.
Z Juhoslávie prichodia te
raz veľmi potešiteľné zprá
vy: Horvati a Srbi sa idú
dohodnúť! Horvatský vodca
dr. Maček bol na dvoch dl
hých audienciach u princa
regenta Pavla, ktorý chce
dať spravodlivosť Horvatom
a zaviesť v Juhoslávii oprav
dovú demokraciu. V Záhre
be, hl. meste Horvatska, vo
lajú už "slávu Belehradu",
kde len pred rokom privolá
vali mu smrť. To isté môže
sa stať medzi Cechmi a Slo
vákmi i my sa môžme do
rozumieť. Musíme pamätať,
že Čech, Poliak a každý iný
Slovan je krv i kosť naša
sú to len trochu inakší Slo
váci kdežto Maďari sú
nám úplne cudzí i rečou i
krvou i kosťou. Pravdaže,
boj za autonomiu nesmieme
zastaviť, ale ten má byť ve
dený v medziach národnej
svornosti a sebekázne.
My americkí Slováci si ne
uvedomujeme, že národne
navidomočí hynieme. Naša
celá existencia v Amerike
stojí na piesku. Naše osadné
školy a naše kostoly sú už
na ceste zangličtenia a naše
časopisy a organizácie na ce
ste zaniknutia. Ešte dákych
15—20 rokov a bude po na
šom slovenskom živote v .A
merike ak sa nechytíme
do jeho zachraňovania hneď.
Na prvom mieste sú to ro
dičia, ktorí sa majú o to sta
rať. Na druhom mieste kňa
zi a iní vodcovia a organizá
cie. Máme slovenské školy,
ale v nich sa dieťa slovensky
moc nenaučí, lebo niet na to
dosť času v školských hodi
nách. Samozrejmé, že v ka
ždej osade by malo byť so
botné alebo letné vyučovanie
slovenčiny okrem riadnych
hodín školských. Mal by byť
vydávaný jeden veľký det
ský časopis slovenský pre
všetky americko-slovenské
deti, do ktorého by po slo
vensky dopisovaly a sa slo
venčine dodatočne učily. A
čo je hlavné: v každej slo
venskej domácnosti by sa
malo hovoriť len po sloven
sky, lebo to je už skoro je
diné miesto, kde dieťa po
čuje slovenčinu. Slovenské
organizácie by maly peňaž
ne napomáhať všetko, čo sa
podnikne na udržanie slo
venskej reči. Maly by byť
vydané slovenské šlabikáre
a čítanky vo veľkom množ
stve a rozdané deťom zdar
ma. Časopisy by maly podá-
MÔJ KÚT
Píše: FATHER KOSTIK.
čo to len tam robia?
Posledné tri týžd-ne raz je
den raz druhý kňaz nám
chybí a je volaný do seminá
ru v Clevelande. Mnohí ľu
dia si myslia: čo len tí kňa
zi tam robia? Možno sa za
bávajú, dobre jedia si za
pijú. Veru, veľmi sa mýlia.
Ten týždeň pre käždého kňa
za je vážnym ťažkým
ale milým. Ide tam každý
kňaz, aby obnovil, občerstvil
svoj duševný život a po
tom tak Občerstvený nazpät
sa vrátil medzi svojich, a
znovu začal svoju ťažkú, ale
Bohu milú prácu.
Nie je to tajnosť. Katolí
cka cirkev je nie tajná spo
ločnosť jej učenie je ve
rejné preto vám poviem
náš denný poriadok. Ráno o
6. vstať o pol 7. raňajšia
modlitba a sv. kázeň. O
7. omša. O 7:45 raňajky. O
pol 9. modlitba. O pol 10.
sv. kázeň. O 11. sv. kázeň.
O 11:45 spytovanie svedo
mia.
Po obede: O 2. Modlitba.
O 3. sv. kázeň. O 4:15 mod
litba. O 5:15 sv. kázeň. O
6. večera. O 8. požehnanie,
večerná modlitba a sv. ká
zeň. O pol 10. každý ide na
odpočinok. Tak to ide za 4
dni zakľúčia sa svätou
hodinou to jest jednu ho
dinu strovíme pred prev.
Sviatosťou.
Medzitým každý musí ml-
vať detské čítanie a, prijí
mať od dietok dopisy.
Nech nám nikto nepovie,
že je to nemožné, aby sa a
mericko-slovenské dieťa ne
naučilo slovensky. Lebo to je
nie pravda. Máme isté per
cento mladíkov a dievčat,
ktorí hovoria, píšu i čítajú
po slovensky. A medzi nimi
sú i takí, ktorí do sloven
skej školy nikdy nechodili.
Prečo by sa nemohli naučiť
i ^ostatní? Nie je to ťažko,
kde je chuť. Na Slovensku
každý človek hovorí dve, tri
i štyri reči. Slováci sa ľahko
reči učia. I ich americké de
ti sa naučia, keď im dodá
me chuti a keď im pomôže
me. Mnohé z tých výhovo
riek, ktoré počujeme, je len
tá svätá slovenská komót
nosť.
Medzi Česko-Slovenskom
a Vatikánom prišlo k doho
de uzavretý bol takzvaný
"modus vivendi", t. j. smlu
va, podľa ktorej sa upravu
je pomer Vatikánu k ČSR.
Touto smluvou je Slovensko
cirkevne už úplne odtrhnuté
od Maďarska, takže ostri
homský arcibiskup už nemá
žiadneho práva miešať sa do
záležitostí katolíckej cirkve
na Slovensku a majetky na
území Slovenska sa nacho
diace patria už úplne pod
právomoc slovenských cir
kevných vrchností. To má
veľký význam a Maďari pí
šu o vatikánskej zrade Ma
ďarska. (Im je všetko zra
dou, čo je nie po ich vôli.)
Teraz už bude čoskoro vy
menovaný slovenský arcibis
kup a katolícky cirkevný ži
vot Slovákov bude po prvý
raz od 1100 rokov celkom
neodvislý od cirkevných
vrchností cudzích národov.
Na sveté je ešte moc ú
žerníkov, ktorí pre páru cen
tov zabijú človeka. V Chris
tianburgu, Ohio, jeden
bohatý, bezdetný a už 60
ročný žgrloš, menom Willis
Jenkins zavraždil 62-ročného
Johna Brelsforda, lebo mu
bol dlžen $2.50 za groceriu.
Obyvateľstvo sa na úžemí
ka tak rozhnevalo, že ho
chcelo lynčovat' a zachránil
sa len útekom.
Slováci a Slovenky, keď
kúpite niečo od obchodní
kov, ktorí oznamujú v našich
novinách, povedzte im, že
ste o ich obchode v nich čí
tali. A ktorí kupujete v ob
chodoch, ktoré neoznamujú
v našich novinách, žiadajte
ich, aby oznamovali. Tým po
môžete udržať tieto noviny
na šieptich gtranách.
iM
čať žladiré reč! b6daj
sa síjdete s najlepším pria
teľom.
To ten týždeň, ktorý
každému kňazovi dá príleži
tosť k obnoveniu svojho du
ševného Života.
Preto nikdy nezameškajte
sa modliť za kňazov, ktorí
idú na svoje duševné cviče
nie. Veľmi milý, praktický
osv. biskup B. J. Mahoney z
Sioux Falls, So. Dak. vedie
tie cvičby tohto roku, ktorý
hoc je prísny, ale dobrý.
Teda znajte, že čo robí
váš kňaz za týždeň v Cleve
lande.
Keby ta lén uskutočnilo.
Či som nepovedal? Ale
ale nepotrebno byť proro
kom ten náš ľud poznať
a každý znal, že niektorí
vystúpia proti tomu plánu
Father Hrtánka ho napo
dobnia z každej strany a
niektorí budú mlčať o tom.
Na žiadon pád je to nie
správne. Bo tu sa jedná nie
o osobu, nie o jednom časo
pise, ale o budúcnosti nášho
národa. Každý časopis by ho
mal usvojniť. Nie je aspoň
všetko jedno, či je v jedných
alebo druhých novinách
hlavná vec, že je pre dobro
nášho slovenského národa.
Ale keď by to hriech bol
že prv o ňom jedny noviny^
písaly, či my nemáme pre
celý slovenský národ jedno
teleso, Slovenskú Ligu? Či
by nemohla Slovenská Liga
do rúk vziať tú vec a sa s
ňou zaoberať? Však taký
pekný plán sme vypracova
li na minulom kongrese
koľko odborov je založené,
Či by ony nemohly svolať ten
odbor, kde práve Father Hr
tánek prislúcha a jeho
zavolať na schôdzu aby
on vysvetlil svoj plán? A
potom po všetkých novinách
vydať ten istý rozhlas a
by ľud tak hlasoval?
Spíme a sme malomy
seľní. Dnes keď ľudová
strana vyhrala a stojí vy
soko keby ku nim sa pri
pojila i sila americkej Slo
vače, všetko by bolo ináč.
Videl by Masaryk i Beneš,
že slovenský národ nepopu
stí svoje práva a že ame
rická Slovač je i dnes tam,
kde bola pred prevratom, to
jest ide do nového boja
a donesie bodaj jaké obety
a svoju slobodu za svoj
život. Ja nie politikom a
ja sa nikdy nejdem miešať
do politickej veci mne len
jedno leží na srdci: sloboda
mojho národa.
Do práce teda a na
stranu s osobnými malicher
nými vecmi bo tu sa jed
ná o živote alebo smrti náš
ho národa.
Uvidíme, čo sa stane?
Jak ďaleko mnoho razy
prídeš
V Nemecku roku 1650 žil
istý človek menom Adam
Steckmann. Ten človek si ne
mohol poradiť s pijatikou.
Pil stále pil. Majetok cel
kom premárnil. Manželka
chodievala do práce, aby fa
míliu mohla chovať. Jeden
deň, keď taký napitý prišiel
domov, jej chlapček nemo
hol si chleba odkrojiť, pre
to so slzami v očiach prosil
otca, aby mu to zrobil. Otec
sa nahneval pre plač vy
ňal nôž z ruky dieťaťa a ho
zarezal. Keď to menšie diev
čatko videlo, začalo vrešťať
nariekať, načo otec i to
mu hlavu odrezal. Najmen
šie v kolíske ležalo ale
ani to neplakalo dlho. Roz
čúlený otec i to na druhý
svet poslal-
Keď sa prebudil v rukách
s krvavým nožom a vidí pred
sebou strašný obraz svojej
famílie* i svoj vlastný život
vzal.
MnoTiľ ľudia možno neve
zmú život svojej famílie od
razu ale keď zo dňa na
deň prídu z práce domov mo
žno napití, iste zabíjajú ži
vot manželky, dietok po
maly, ale iste.
Vypiť je nie hriectl ale
spiť sa, áno.
Veľká radosť.
Veľmi bol naradovaný náš
Martin. Kým bol malý, viac
chodieval poza školu, ako do
ikoly. Boh a zákon školu nie
pre neho stvorili a založili.
Skončil tú "pozaškolu", ale
ani písať, ani čítať sa ne
naučil. Darmo plakala ma
tka a kričal otec: Martin
Martin, čo len z teba bude.
Čas bežal Martin pri
šiel do rokov a vtedy si my
slel, že škoda, že sa nenaučil
ani písať ani čítať. Keď u
potreboval niečo, behal od
Šavla do Pavla, aby mu pre
čítali, alebo list napísali.
Veľká bola radosť, keď
sa doznal, že už také maši
ny vynašli, ktoré i píšu. Do
raz zapriahol koňa a iskri
do mesta. Príde do obchodu
a pýta sa, či majú takú ma
|inu, ktorá píše? Obchodník
naradovaný povedá, že áno.
Zaraz i tu jedna. Kúpil si
ju a vyplatil a povedá,
teraz nech mi takú predajú,
ktorá i číta. Obchodník po
vedá: Také nemáme. Martin
tedy zo zlosi dáva tú prvú
písaciu nazpät a povedá:
Na jakého čerta mi je tá,
ktorá píše, keď nemám ta
kú, ktorá číta kto mi pre
číta, čo ona napíše však
ja ani čítať neviem.
Dajte pozor na dieťa,
sa učí a jako sa učí
bo pozdno parazol kupovať
po dažďu.
Napomienka.
Sv. Norbert v svojom mla
dom veku v cisárskom dvore
býval, kde mnoho príležito
stí mával k zábavám. Neu
tekal od nich, veľmi pekný
mládenec bol a veru zá
bavy boly jeho najväčšia ra
dosť.
Utešený, pékný deÄ fcol.
Náš mladý Norbert so svo
jim sluhom na koni išiel na
jedno oddialené miesto, kde
tanec a zábava čakaly na
nich.
Poď krátkou chvíľou sa
zachmúrilo. Tmavé chmáry
zakryly celé okolia. Blesky
hromy bily s každej strany.
Jeden pred hlavu koňa Nor
berta udrel do zeme. Nor
bert na zem padol a ako
sluha rozprával, vyše hodiny
bez seba na zemi ležal. Keď
prišiel k sebe, nejaká sila ho
zase na kolená položila. Nor
bert zvedavo pozeral sem a
tam a ako Šavel raz, i on sa
ozval a pýtal: "Pane, čo
chceš, aby som učinil?" Hlas
jeho svedomia sa ozval a po
vedá "Zanechaj zlé a
nasleduj dobré."
Norbert poslúchol hlas sve
domia, zanechal svet. Zane
chal svoje zlé obyčaje, vstú
pil do kláštora v Siegerberg.
Stal sa svätým človekom
a sám ustanovil nový rád
Telefon 35653.
r-ar, í
ktorý i dnes žije a rozkvitá^
rád bielych mníchov.
Počúvaá ty hlas tvojho svt*
domia? A keď počúvaš,
sleduješ ho?
Nemusíš ísť do kláštora
Kláštor je nie pre každéhc
Boh to nežiada, ale žia
da, aby si bol opravdovým,
statočným človekom.
Nájdu i takí.
Paschal nepochádzal z bor
hatej rodiny bol chudob
ným chlapčekom a statok p$f
sol pre jedneho bohatého
pána. Pán si ho pre jeho sta
točnosť veľmi zamiloval $
chceli ho prijať za svojho
syna a jeho veľké bohatství,
mu zanechať.
Zvláštna vec, Paschfl to
neprijal, ale miesto toho vstÄ
pil do rádu 3v. Františka a.
stal sa františkánom.
dobrý pastier stal sa i do
rým františkánom. Nehľ#*
dal mäkký, ale tvrdý živof?
Nejedol na deň len dva ra£
zy a okrem vody nepoznal'
žiaden nápoj i v najvä&
šej horúčave i vodu lén dvtf
razy pil na deň. Posteľ e h©
bola tvrdá zem. Nehľadal
chvály, bol vždy pokornýii
Utekal od hriechu a hľadal
čnosť. Jeho jediná radosť
bola činiť dobre druhým
zvláště chudobným.
Kde je dnešný hmotársky,,
materiálne smýšľajúci sv^fc
od sv. Paschala. Kto by ne
hľadal dnes bohatétvo
le chudobu? Kto myslí dn&
na chudobných? Na opuste
ných
A že jé dnes švét kre
sťanský!
•.
Máte už těn Hlinkov dl*
braz? Úfam, že áno ké#
nie, dostanete ho o krátky
čas!
Neviei^ či mi dovolíte
dnés, ale lén takú krátku:
Ešte raz, éšte raz
Pôjdem dievča do vát*
Keď mi ťa nedajú,
Skočím do Dunaju.
Prečo by ja, prečo
Do Dunaja skákal,
Pre jedno dievčatko
Drobné rybky lapal.
Nemám nič, nedbám nič,
Všetko voda vzála,
Len keď má Hanička
Na briéžku zostala.
Tak uvidíme sa -r- alebo
©Čujeme sa na budúcu sone
tu. Ešte som tú zabudol:
Keď príde katolík,
Sadne si na stolík
Keď príde luterán,
Zar$z mu rúčku dám*
DVA OBCHODY
2 Nové Gázové Kuchynské Pece
|A ZVLÁŠTNOM VÝPREDAJI
1 za $29*^° xa *22-so
Všetky

emajlované zdnuky i zvonka
TIEŽ DOBREJ KVALITY
Domová Farba on. $1.50
Strávte vakáeie v
S VÝPRAVOU DOLLAR SAVINGS & TRUST CÔ.
od 3. do 7. júla (zahrňujúc cestu Tlakom)
LEN $27.55
Tu sú zahrnuté všetky výdavky: Železničný lístok
tam i nazad, izba v prvotriednom hoteli s privátnou
kúpelňou, jedenie v dining car na vlaku, vozenie po
New Yorku, plavba yachtou okolo Manhattan ostro
va a obzrenie si všetkých vynikavostl New Yorku.
Odchod z Youngstownu 8, júla o 5:48 popoludní,
návrat do Youngstownu 7. júla. Prihláste sa hneď u
%DolurSávings
an i/TrustCompany
YOUNGSTOWN, OHIO
Cestovateľskom Oddelení u p. Milana Salvu
Odbefta •truifaM*, Okfc
PoCůTtjt* radio rosbUa Delili Baaky fesidy Mik
.rak rtin o S. hodin* WKSN radlo Wv
r1
fc|
n|
MI
ň:\
•.ill
4
WWjfii
New
York

THE YOUNGSTOWN SLOVAK NEWS
Devoted to the welfare of Slovak people In America
Published every Friday by
THE YOUNGSTOWN SLOVAK NEWS PUBL. CO.,
320-22 West Federal St. (P. O. Box 417). Touxutstown. Ohio.
Chizmar's Hardware
807 SOUTH AVÉ»
1956 E. MIDLOTHIAN Blvd.
Pri Poland Rd. Tel. 23211

xml | txt