OCR Interpretation


Youngstownské Slovenské noviny = Youngstown Slovak news. (Youngstown, Ohio) 1910-1940, August 09, 1935, Image 4

Image and text provided by Ohio History Connection, Columbus, OH

Persistent link: https://chroniclingamerica.loc.gov/lccn/sn88078386/1935-08-09/ed-1/seq-4/

What is OCR?


Thumbnail for

STRAKA 4.
l.lr
Bft?'
rvmspmi&F*
IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIHIIIIIIIH
-ft (Pokračovaní#*)
ii.
1. Nečakaná návšteva.
SIROTA PODHRADSKÝCH
Tri roky minuly odtedy,
čo Viola vtiahla do domu
tvojho tútora. Roky v živote
dorastajúcej devy veľmi vý
znamné, pre Violu vážne,
strasti plné, no plné aj po
kojných chvíľ v dome starej
^priateľky.
Roky tieto neboly vstave
jzískať deve náklonnosť pa
-ni Vilinskej, ač konala svo
ju povinnosť, pracujúc čo
"jej sily stačily aj za druhých
aj pre druhých. Ba jej ocho
ta a spôsobnosť k prácam
domácim a aj ručným mala
za následok, že pani Vilin-
Bká prepustila zo. služby ko
mornú a všetky jej práce od
dala Viole. Týmto spôsobom
usporila si isté výdavky, kto
ré ale ostaly len výdavkami,
lebo usporené peniaze vydá
vala za toiletné potreby pre
^seba a dorastajúcu Hermín
ku. Postupne uvaľovala pa
rili Vilinská vždy viac práce
•ma plecia Violy, až konečne
^viedla táto sama celú domác
nosť, kým pani Vilinská a
2fjej vnučka chodily, sa zota
vovať cez leto do Karlových
Varov, cez zimu do Pešti,
kde pani Vilinská mala bra
ta, o ktorom raz dozvedela
sa Viola, že sa mal ženiť a
urobiť dobrú partiu.
I teraz je pani Vilinská s
Hermínkou v kúpeľoch. Im
^rich za tie tri roky bol doma
l.len niekoľko ráz no Viola
-'vedela vždy predísť možné
u shliadnutiu, odišla na
.•'Majer', čomu tetka neodpo
rovala a tútor nechcel si to
*ho úteku povšimnúť "len
*£i bol pokoj v dome!''
Julo študoval prvé roky na
^lesníckej akademii, teraz je
*. už adjunktom u nadlesného
v A... na hranici Sedmohrad
""Ska.
Celé hospodárstvo a veľ
ká domácnosť bola teraz sve
rená len Violinej opatere.
Pomaly vžila sa do toho tak,
že vedela sa rozhliadnuť
r,skoro
vo všetkom, a znala,
kedy čoho sa chopiť, aby vše
!.T tko bolo v pravý čas. No ne
"chýbelo, zvláště zprvu, na
mnohých srážkách s pani Vi
linskou ktorá mnohé chce
la mať ináč vyvedené, no sa
ma neznala, ako sa to má
stať.
A keď wi telesne d«
ševne bola unavená, vtedy
Tada si oddýchla v malom
domčeku za pálenicou. Tam
v spoločnosti tých dobrých a
úprimných priateľov poo
kriala duševne, v rozhovore
-starej priateľky svojej a jej
syna, ktorý časom bavieval
"sa doma."
Viola pri riadení izby a
1.salóna v prvom poschodí za
ostala si náhodou pred veľ
'"kým zrkadlom v salóne a
postava, ktorá ju ztade po
'zdravila, bola jej temer ne
známou, cudzou. Nikdy ne
napadlo mladému dievčatku
porovnávať a skúšať zovňaj
šok svoj a zrkadielko v jej
chyžke bolo slepé. Teraz
tam z veľkého pozláteného
rámca kynie jej postava veľ
J' ká, štíhla, tvár bielej, prie
zračnej pleti, len akoby
sL* červánkom rána niečo zbar
^"/vená, no plná sviežosti a
„h zdravia. Oči tieto záhad
fj* né oči, ktorých barva nemo
hla sa určiť, tak divno zna
*^My pozerať do diaľky: napo
lo zvědavě, tázavé, napolo s
nemalou žalobou. Vlasy, za
pletené v hrubých vrkočoch,
strojne zdobily hlávku a u
tkávaly v svetle zapadaj úce
j«ho slnka akýsi svetlý, zlatý
kruh okol jej hlavy.
-®ŕ»* Keď sa zbadala, že sama
___ sebe venuje väčšiu pozor
A- nosť, ako by sa to s jej prí
snym smýšľaním srovnáva
áľ lo, začervenala sa a nevoľne
odvrátila tvár.
ín Zraky jej teraz padly na
ľw druhú stenu salóna, kde v
pekných, moderných rám
coch visely podobizne Imri-
Cha, Hermínky a tetky. A
kým umením stala sa foto
Käpafia, že tak verne previe
ťahy i týchto dvoch mla-
I,
f.
I
Román. jjjg
Napísala TEREZ1A VANSOVitř j=
illlllllllHllllllllllllllllllllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllillllllllHIIli
dých ľudí, ktorých istí ľu
dia určili jedneho pre dru
hého. Ozaj, či sú obidva
ja s tým cele usrozumení?
S nevôľou odvrátila Viola
zase tvár svoju od obrazov.
Co ju do toho? Čo ju zaují
majú ľudia cudzí, nielen dľa
mena, ale cudzí až do hĺb
ky duše! Prečo zapodieva sa
v myšlienkach s nimi, ku kto
rým necíti nič viac, lebo sú
jej ľahostajní celkom cu
dzí. Preto umienila si pri
mnohých potýčkach ostať
cele chladnou, veď urážka
od cudzieho, nám ľahostaj
ného človeka nebolí. S
Imrichom, vďaka jej dôsled
nému vyhýbaniu, nesišla sa
odvtedy, čo umienila si, že
len nenávisť bude jestvovať
u nej pre neho. Hermínka,
tá si to, čo zameškala pri
príchode siroty do domu Vi
linských, nahradila nesčísel
ným bodnutím ihličiek,
ktorý nástroj mnohá z nás
tak majstrovsky zná upotre
biť, že nájde vždy to naj
citlivejšie miesto, aby zada
la ranu, často nie nebezpeč
nú, ale skoro vždy boľastnú.
Z obloka salóna bolo mož
no prezrieť celé námestie,
na ktoré už teraz vrhalo sve
tlo zapadajúceho slnka veľ
ké stíny, kým ešte jedna je
ho strana obliata svetlom čer
venkavým, zdala sa v tekuté
plamene zmáčať štíty svo
jich budovísk, ktorých oblo
ky teraz nazpät vrhaly to
zvláštne svetlo lúčiaceho sa
dňa. No skoro zhaslo to sve
tlo, ustúpiac súmraku a Vi
ola poberala sa, aby opustila
salón, a venovala svoju po
zornosť druhým prácam. A
le zarazená zostala na chvíľ
ku u obloka stáť. Tam vidí
ujca kráčať krížom cez ná
mestie krok jeho zdal sa
byť kulhavým, neistým, ča
sto akoby zastal, aby si od
dýchnul. Čo je to?
Viola zbadal naraz preme
nu v zovňajšku tútora a pre
to bežala dolu schodmi, aby,
ako dakedy svojmu otcovi,
teraz tútorovi otvorila ťaž
kú bránu a voviedla ho dnu.
Aké bolo jej prekvapenie a
ľaknutie, keď ho zazrela ce
le premeneného. Už ledva
kráčal, zťažka a hlasité
vydychujúc veľké krupäje
potu vystúpily na jeho zbľad
lú tvár, ktorá v rýchlom po
stupe zase pokryla sa tem
ným rudým rumencom. Ne
srozumiteľné slová vinuly sa
z jeho úst, kŕčovite nakřive
ných.
"Čo je vám, milý ujče!"
zvolala deva, chytila ho obi
dvoma ramenami a viedla do
izby. Len s veľkým namá
haním nasledoval ujec, a
príduc až ku jednej stoličke,
klesol na ňu bezvládne. Oči
podbehnuté krvou, ztrácaly
svoj obyčajný výraz, dych sa
krátil, podobajúc sa chrapo
tu umierajúceho. Viola sa
zdesila. No neztratila prí
tomnosť ducha, zazvonila na
slúžku, lebo opustiť i len na
okamih nechcela chorého, a
poslala predesené dievča po
lekára. Kým ten prišiel a
to dosť dlho trvalo, lebo ho,
ako obyčajne, nebolo doma,
držala sama chorého ujca
oboma rukami objatého, kto
rého celá ta'rcha opretá bola
na jej slabé, dakedy ranené
rameno. Jeho oči pozeraly
ešte prosebne na ňu a tak
prenikave, že Violu prešiel
mráz. Ešte niekoľko razy u
kázal na dvere a potom sme
rom na dol, čomu Viola
tak mienila rozumieť, aby
uvedomila jeho synov o ne
moci otca potom už
zcela ostal bez vedomia, o
pretý o rameno slabej devy,
ktorá ako mohla, trela mu
sluchy, volala ho, prosila, a
by sa prebral, no všetko már
ne. Po dlhšej trápnej chvíli
prišiel volaný lekár, pravda,
ako vždy, veľmi dobrej vôli
a siahnul ku prostriedku, a
kým liečeval podobné zried
kavé prípady. Potom a po
mocou Mateja odniesla ch#*
rého do ložnice a uložila do
postele. Lekár dal si mnoho
záležať pri oftetrovaní ne­
mocného a možno povedať,
že
sss
jestli bol niečo vo vyšších
sférach, keď prišiel sem, vy
trezvel a stal sa celkom spo
ľahlivým človekom. Ku ne
malému prestrašeniu Violy
konštatoval porážku, ktorá
môže viesť k smutnému kon
cu. Predbežne že nemožno
predpovedať výsledok, na
každý pád ale musí byť ne
mocný veľmi opatrne oše
trovaný, chránený pred sil
nými dojmami duše a vôbec,
že tu už teraz viac práce
má ošetrovateľka, než sám
lekár. Pri tom polichotil nie
čo Viole, že do, jej pekných
rúk oddá svojho pacienta,
kým znovu príde udal jej
spôsob podávania lieku a po
radil, aby telegrafovala do
Pešti a do Karlových Varov.
Potom odišiel, sľúbiac, že
príde ešte toho večera.
Noc strávila Viola íl po
stele nemocného tútora len
pomaly ubiehaly hodiny noč
né a dvojnásobne zdaly sa
ony byť dlhými o samote s
týmto nemocným, ktorý už
budúcu hodinu môže viac ne
byť na žive. Zdalo sa mla
dej ošetrovateľke, že pove
domie navracia sa a že dych
jeho už voľnejší, zvláště keď
ona bola pri ňom preto ne
vzdialila sa od neho za celú
noc. Jednotlivé, nesúvislé
zvuky vydával zo seba cho
rý, dakedy zase pustil sa do
smiechu, tak hrozného, ti
chou nocou desne sa rozlie
hajúceho, že Viola zachvela
sa sťa slabý lístok.
Pomaly prešla noc táto,
strašná a trudná pre nemoc
ného, no ešte viac pre mla
dú ošetrovateľ k u. Za rána
prišiel zase lekár a vyslovil
sa priaznivé o stave nemoc
ného, ktorý zdal sa byť po
kojnejším: chvíľkami i pa
mäť preblesla, no nepoznal
nikoho, okrem Violy. Z jej
ruky vďačne prijal liek, o
na mu naprávaía podušky,
ona chovala ho ako nevlád
ne, nedospelé dieťa. No keď
sa spamätal, vždy znovu u
kazoval na dvere, a proseb
ným zrakom hľadel Viole
dať niečo na srozumenie. A
Viola ho chlácholila, hovo
riac mu, že to, čo si žiada,
stalo sa, a že milený syn
skoro príde v jeho náručie.
Popoludní došiel z Pešti
telegram, kde oznamuje, že
s nočným vlakom dorazí do
mov. Telegram tento ukáza
la ujcovi, načo ten hlasité sa
zasmial.
Viola ale trnula pred tým
to shliadaním, vzdor tomu,
že si tisíc ráz opakovala, že
pre ňu Imricha Vilinského
niet na svete, že nemožno,
aby opätné slová jeho našly
miesta, kde by vniknúť mo
hly a citeľne raniť: vzdor
tomu bála sa shliadania s
ním teraz, v tomto postave
ní, kde samotná musí a ním
hovoriť.
Rozpomenula sa na Kr
chuľu a jej spôsobnosť da
la ju tedy hneď zavolať.
Táto i prišla a s hlasitým be
dákaním nastúpila miesto o
áetrovateľky, zalamujúc ru
kami:
"Ach, môj drahý, dobrý
pán! Ach, kto by si to bol
pomyslel ešte len pred týž
dňom, keď bol na 'Majeri'!"
A v žiali svojom pripomína
la všetko, čo pán tam robil,
čo hovoril ku nej a čo mu
ona tam varila.
K večeru sa dostavil nepo
koj u chorého často poze
ral ku dverom, zase načúval
každý šumot, ktorý zvonku
prichodil, akoby nemohol do
čkať toho, koho chcel mať
pri sebe lekár krútil hlavou
a naložil Viole, aby vyplnila
každú i tú najmenšiu žia
dosť chorého, lebo jestli sa
zavdá príležitosť k jeho roz
čúleniu, vtedy že nestojí do
bre za výsledok nemoce.
Tedy s nočným vlakom
má prísť ten, ktorého jej
detinská duša nenávidela, a
ktorý teraz znovu prekrižu
je jej cestu, tak nesmierne
ďaleko vzdialenú od jeho
vlastnej dráhy. On má
prísť snáď k smrteľnej po
steli otca, ktorý jej bol o
chrancom za dlhé tri roky,
a teraz? Tu neostane potom
na žiaden spôsob, to je isté!
Azda zaujme sa za ňu
pani Milocká, ktorá jej opa
trí niekde nejaké mieslo, čo
hneď a za slúžku. Ľah-
BftWKf* C* Mr ff.* »*'3*rPr .'*-
YOtJNGSTÔWNSItÉ SLOVENSKÉ NOVINY
Wa-f
Clyde Pangborn, chýrny le
túň, chystá sa na novú cestu
okolo sveta na svojom naj
novšom lietadle týpu "Up-
ký rumenec polial pri tomto
jej tvár ona cítila, že Da
nielova, matka vďačne prija
la by ju k sebe, á aj sám
Daniel srdečne ju uvíta v ich
rodine, čo milú sestru
či by to ale mohla prijať?
Takéto a podobné myšlien
ky hemžily sa v hlávke mla
dého dievčatka, keď obsta
rávala domáce práce, zamie
ňajúc ich ošetrovaním nemoc
ného. Pred večerom sama do
hliadla. aby vyvetrená a vy
riadená bola znovu izba Im
richova, žeby, keď príde,
našiel sa zase doma a cí
til sa doma.
K večeru pripravila si Kr
chuľa slamník v prednej i
zbe na zem, uisťujúc Violu,
že ona nezaspí, že len si zvo
lá, už je na nohách.
Chorý nepokojne pohybo
val sa na svojom lôžku a po
zeral tázavé na Violu.
"Želáte si niečo?"
On len kývnul hlavou a
pozrel na dvere.
'Vy želáte, aby skoro už
prišiel!" meno očakáva
ného hosťa nemohla vypo
vedať.
Radostný svit v očiach cho
rého dosvedčil Viole, že u
hádla.
"Uspokojte sa, on príde,
už Matej chystá si kone, a
by šiel na stanicu!"
Chorý sa na to uspokojil
i pevno sovrel ruku Violy vo
svoju zdravú pravicu a tak
ležal pokojne za chvíľku.
Medzitým už noc sa roz
ložila nad domom i mestom,
a Violy zmocnil sa akýsi ne
premožiteľný pocit bázne a
strachu, čomu sa spierala,
dokiaľ bolo možné. S oba
vou pred najbližšou budúc
nosťou hľadela von oblo
kom do tmavej noci. Tam
von sťahovaly sa mračná a
drobný, hustý dážď spúšťal
sa dolu.
Zavše zavolala na Krcho
vů:
"Krchová, spíte?"
"Ej, čože by som spala,
vari ja?!" vetila táto, le
tí vá otvárajúc oči.
"Prosím vás, vstaňte, ne
spite teraz, ešte len jednu
hodinku!"
Chorý zastonal, a Viola už
bola u neho. Podala mu liek,
posedela pri ňom a on zase
usnul na chvíľku. Deva zno
vu išla Krchovů budiť. Tá
jej len zavše odpovedala:
"Ja by spala? Ej, to by
bolo! Veď som ešte nie veľ
mi unavená!"
Viola pristúpila k obloku.
Tam von tma, ani blesk ani
hrmenie nevyrušovalo pokoj
né, mrtvé ticho letnej noci.
Cez tmu kmitaly sa biele ste
ny domov, ako príšery, ako
zakliate, nehybné, mrtvé bal
vany. Viola pokúsila sa
striasť zo seba bázeň a
strach čoho že má sa ľa
kať, koho? Nie je sa
motná a už len niečo vyše
roka a stane sa plnoletou, a
môže ísť kam chce!
Zrazu vyrušil pokoj noci
prenikavý hvizd rušňa a za
triasol vzduchom. Vlak od
dolu prichodí na stanicu, ba
zdalo sa Viole, že ešte aj ja
chať počuje túto ťažkú, mo
dernú paripu.
On je tedy už tu! Kam o
dísť? Krchuľa zaspala spán
kom spravodlivých ku jej
ospravedlneniu budiž řeče
no, že tomu bolo príčinou
i
r~f/t Y*fFtr
PANGBORN S JEHO NOVÝM LIETADLOM
percu-Burnelli", ktoré pozo
stáva väčšinou z krýdla. Bu
de letieť čo možno s najme
nej zastávkami- Lietadlo má
zčiastky i počasie a zčiast
ky tá okolnosť, že minulú
noc prebdela pri nemocnej
Veronke. Teraz nebolo mo
žno viac zobudiť túto ženu.
I premýšľala Viola: Či
snáď ujsť má do kuchyne,
ztade do chodby a z chodby
do svojej malej izbičky? Nie,
nemožno, chorého nemožno
nechať samého, pre vlastné
svedomie* nie! A prečo,
pred kým má utekať?!
Už počula vracať sa vysla
ný koč, už zreteľne rozo
znala hrkotanie kolies po
dlažbe námestia i vbehla
do ložnice ujcovej, aby ho u
povedomila, že ide čakaný
syn, aby ho pripravila k je
ho príchodu, zakryjúc maj
strovsky svoje pohnutie. Po
tom utiahla sa za záclonu
izbu osvětlovalo temné sve
tlo nočnej lampy, vrhajúc
viac stínu než svetla v prie
stor tento. Blízko Violy, v
druhej posteli spala malá Em
ka, ktorá nedočkala milova
ného brata, usnula a teraz
hlasité a zdravo odychuje.
Už počuť bolo otvárať a
zatvárať bránu, ktorú mala
aspoň Krchová ísť otvoriť
blížiacemu sa synovi domo
vého pána potom počula Vi
ola, ako vzdiaľuje sa voz
zpred brány druhou stranou,
bočnou uličkou do dvora, a
by rachotením po kamenej
dlažbe brány neznepokojil
chorého, a hneď nato poču
la Viola otvoriť dvere na
prednej izbe.
Navrátivší sa syn bozká
val otcove ruky. Chorý zdra
vou svojou rukou privinul k
sebe mileného syna, pozeral
na neho pohľadom plným
nežnej lásky a bázne, akoby
chcel zvedieť, či má pred
sebou skutočne svojho syna
Imricha?!
A Imrich odtedy, čo aitie
ho prvý raz videli, sa zme
nil z mladíka ohnivého, zá
palistého stal sa muž vážny
a sebavedomý. Túto posled
niu vlastnosť mal pravda i
vtedy vo veľkej miere, keď
tak mocne sa spieral oproti
určeniu otcovmu, teraz
toto sebavedomie neťskalo
sa tak vyzývavo v popredie,
ako vtedy, keď tlumočilo a
si toľko: Hľa, nadaný syn
bohatého Vilinského. To po
vedomie teraz dodávalo mu
istý ráz mužskosti a sily do
seba uzavrenej. V celku ale
ešte mohlo sa riecť o ňom,
že ani teraz nevytrezvel do
cela zo vzletných plánov
svojich, ač ho aj mnohý pod
nik 'kopnuľ, ako sa bol da
kedy o ňom Julo dosť pro
zaicky vyslovil.
Poriadok hier
JEDNOTÁRSKEJ LÍGY
V DRUHEJ POLSEZONE.
Farell vs Struthers v Stru
thers.
Lansingville Bye.
Upozornenie: Všetky hry
v druhej polsezone, okrem
vo Farrell, začínajú sa o
12:15 po obede. Žiadne hry
nebudú hrané na Stambaugh
hrisku v tejto polsezone.
^.^ijrv^v
dva motory o 680 kon. silách
každý a jeho najväčšia rých­
losť je 237 míľ na hodinu.
DOBRÝ LIEK PROTI
POISON IVY.
(Tento Čláhok od F. L. I. S.
bol uverejnený v Y. S. Novi
nách pred niekoľko rokmi a
teraz ho znovu prinášame
na žiadosť viacerých čitate
ľov, ktorým bol na dobrej
pomoci. Vystrihnite si ho a
odložte, aby ste ho mali po
ruke v páde potreby. Red.)
Škumpa jedovatá (Poison
Ivy), postrach všetkých turi
stov a výletníkov, bola mo
dernou vedou zbavená svo
jej hrúzy. Podľa zprávy Ve
deckej služby bol objavený
nový prostriedok na liečenie
otravy, zapríčinenej touto o
bávanou rastlinou. Prostrie
dok tento bol objavený Dr.
Jamesom F. Couch-om z fe
derálneho departmentu ze
medelstva a možno nim vy
liečiť všetky prípady tejto
otravy.
Keď objavíte túto otravu
svojej kože, iďte hneď a za
raz k najbližšiemu lekárni
kovi a kúpte si 5-procentový
roztok (5' percent solution)
potassium permanganate.
Týmto roztokom natrite po
tom postihnuté miesta va
tou alebo voľajakým mäk
kým, čistým kúskom látky.
Tento roztok znivočí jed, a
le nepoškodí kožu, iba ak za
nechá hnedú škvrnu. Keď
chcete aj túto škvrnu odstrá
niť, natrite ju jednoprocent
ným roztokom kyseliny oxa
lovej (oxalic acid). Kyseli
na oxalová je jed a preto
musí byť veľmi dobre scho
vaná, aby sa nedostala do
rúk detí. Ak nie je ani tak
istá pred deťmi, je najlep
šie tento jed vôbec do do
mu nebrať a upotrebiť na
miesto neho jednoprocentné
ho roztoku sodium bisulphite
alebo obyčajného mydla, nie
nejakého voňavého, ale oby
čajného mydla na prádlo.
Mydlo účinkuje síce zdĺha
vejšie, ale má sa ho upotre
biť .rozhodne v tých prípa
doch, kde je koža rozškra
baná, pretože v podobných
prípadoch kyselina oxalová
dráždi a zapríčiňuje prípad
ne aj ľahké zapálenie po
škodenej kože. Keď je koža
veľmi jemná, môže sa roz
tok potassium permanganate
zoslabiť ešte vodou.
Toto je istý prostriedok
pre ľudí otravou už postih
nutých. Keď ale niekto, kto
vie, že je tam a musí sa po
hybovať na miestach, kde
škumpa jedovatá rastie, mô
že otrave zabrániť, keď si
miesta odevom nechránené
potrie miešaninou 5-procent
ného roztoku ferric chloride,
ktorý bol rozpustený v polo
vici vody a v polovici glyce
rinu. Roztok tento má byť
nechaný na koži až sám u
schne. Keď jed rastliny prí
de do. styku s týmto rozto
kom, totiž so železom v ňom
sa nachodiacim, premení sa
chemicky v |JjÍQeninu pj^om
neškodnú.
v
Mnoho ľudí, často k svoj
mu veľkému žiaľu, nepozná
na pohľad ákumpu Jedová-
dom podobá sa veľmi zimo
zelu, anglicky woodbine, aČ
kóľvek škumpa má iba tri a
zimozel päť listov. Listy
škumpy sú hladké, akoby na
voskované, zatiaľ čo listy zi
mozelu sú matné, neligota
vé. Plody zimozelu nadobú
dajú skoro farby tmavomo
drej, zatiaľ čo plody Škum
py ostávajú dlho liskavé, far
by zelenkastej, ktorá s prí
chodom jasene sa pr^meňu
je v žltú. Pri oboch rastli
nách ostávajú plody na ston
kách až do pozdnej jasene,
kde utrácajú guľovatý tvar.
Skumpa i zimozel vinú sa
obyčajne pri zemi, obrastajú
krovia, pne stromov alebo
ploty. Často však nadobúda
škumpa za priaznivých pod
mienok tvaru krovitého, až
Štyri stopy vysokého.
Otrava škumpou je zaprí
činená v najväčšom množ
stve prípadov priamym sty
kom s tou rastlinou, ačkoľ
vek často je vzduchom pre
nášaná ponožkami, alebo
jemným tkanivom, ktoré po
krýva jej listy. Znalecky bo
lo zistené, že od otravy škum
pou nie je nikto imunný.
Keď teda zbadáte, že do
tkli ste sa škumpy, neopo
meňte nasledovať hore spo
menuté pokyny.
i niÉfc^mťr i
XIV. konvencia
S. K. S. Študentov
SKSš. povoláva všetkých ro
duverných Slovákov na svo
ju konvenciu, ktorá bude od
19. do 21. augusta v Natrona,
Pa.
Sdruženie Katolíckych Slo
venských Študentov úctivé
povoláva na svoju XIV. kon
venciu, odbývanú v Natrona,
Pa., pri osade sv. Mateja v
pondelok, utorok a stredu,
19., 20. a 21. augusta t. r.:
1. Delegátov a delegátky,
riadne zvolených krúžkami
S. K. S. g.
2. Všetkých študentov a
študentky slovenského pôvo
du.
3. Všetkých slovenských
katolíckych kňazov, ktorí sa
zaujímajú o slovenskú študu
júcu mládež.
4. Všetkých slovenských
lekárov, advokátov, profeso
rov, redaktorov a vzdelaných
ľúdí vôbec.
5. Úradníkov a úradníčky
slovenských organizácií.
6. Všetkých roduverných
Slovákov, ktorí chcú zacho
vať slovenskú mládež pre
slovenský národ.
•'••r
Kvarto,
*1.70
Cwfe Ho. UM
í:-fc -A- v" 'i.ä'-:V''
9. "AUGUSTA" 1935
MEADWOOD
JEA PIAT] N U
Cotfo No. 9C7B
32 Mcov Kvart*
*1.45
Cod* No. 307A
No vfedftj vo Tfetkŕch Stit»
nfchUWrorýcb obchodoch
moo Ditďfai Ci
PEKIN. ILL.
Toto neni je len prázdna,
formálna pozvánka, aby ste
vedeli, že študenti zase ma
jú konvenciu. Toto je vážne
oznámenie a je to svätou
povinnosťou všetkých hore
spomenutých, aby prišli a
podali pomocnú ruku k za
chovaniu jedinej slovenskej
študentskej organizácie. Za
minulé roky každý zacítil
ťažký úder depresie, lež so
tva kto cítil to tak ťažko, a
ko S. S. K. Š. Vzdor tomu
našli sa dvaja-traja, ktorí
mali toľko národného citu,
aby zachovali ho pri živote,
až kým lepšie časy zasvit
nú. Teda teraz nastal ten
svrchovaný čas, aby zase
sme sa spojili a vliali novej
krvi do života S. S. K. Š.
Ste verný slovenskému ná
rodu? Príďte teda na XIV.
konvenciu S. S. K. š. do Na
trona, Pa^ 19—20—21. au*
gusta. Výbor.
Slovák námestníkom riadite
ľa ČSD. v Bratislave.
Na miesto vládneho radcu
Charváta, ktorý odišiel do
výslužby, bol vymenovaný za
admin. námestníka riaditeľa
štát. železníc v Bratislave dr
Mikuláš Dohnal, rodák z Tr
navy Nakoľko prezident ria
ditels'tva inž. Burian šiel na
dovlenú, ujal sa dr. Dohnal
vedenia riaditeľstva.
Anna Faioš
Slovenská
Porodná Pomocnic*
POZORNÁ OBSLUHA
McKELVEY'S
Zvláštna Nabídka!
A
1. Doska na biglovanie $1.69
2. Elektrický biglajz $2.69
3. 100 stôp šnúry na vešanie $ .49
4. 8 tuctov prípiniek šiat $ .25
5. Olejový mop ..... $ .75
6. Plechovicu oleja $ .39
7. 20 boxí Rinso ... $2.00
Všetko
zrn
0.50
$A
Úplné Práčske
a
Biglovacie
Zariadení*
Za Cenit
Im
Pracieho Stroja!
Model 45 E Dexter je veľký práč pre šesť plachát,
s porceleánovým šaflom! Mocne robený stroj, s bez-,
pečnostným žmíkačom a polo-baíonovými valčekami.
Toto je nabídka, ktorá značí celý svet pohodlia a
usporenie peňazí! Príďte ich pozrieť hneď!
(Pracie Stroje Piata Podlaha)

1* augusta—Steeltojj. vs
Campbell na Loftus.
as
e
1
ton vs Youngfitown
na Shady Run.
ZA PINTU
Cod* N*, i MO
32 mew
OLD COLONY GIN
*1.25
618 Benwood Avenue.
Telefon €5936
DEXTER PRÁČ

xml | txt