OCR Interpretation


Youngstownské Slovenské noviny = Youngstown Slovak news. (Youngstown, Ohio) 1910-1940, July 31, 1936, Image 4

Image and text provided by Ohio History Connection, Columbus, OH

Persistent link: https://chroniclingamerica.loc.gov/lccn/sn88078386/1936-07-31/ed-1/seq-4/

What is OCR?


Thumbnail for

STRAKA 4.
YOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
Venované aiulmom Slovi
kov
Mahoning a Shenanuo
dolin&ch.
Vyehodla každý oiatok.
Listy treba adresovať:
YOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
PREDPLATNÉ: V SpoieafcL Štátoch na rok $2.00. na
Do cudzozemská na rok $3.00. na ool roka $1.50
REČ GUVERNÉRA ALF M. LANDONA,
ktorou prijal nomináciu republikánskej strany na prelidwit
stvo Spojených Štátov.
Kansaský guvernér Alf M. Landon bol upovedomený
O jeho nominácii na prezidentstvo 23. júla večer výborom
republikánskej strany, načo povedal nasledujúcu prijíma
ciu reč:
Pán predseda, Členovia upovedomujúceho výboru, dá
»y a páni:
Prijímam nomináciu republikánskej strany na prezi
dentstvo Spojených Štátov. Prijímajúc toto vodcovstvo
modlím sa za božské vedenie, aby som bol hoden viery a
dôvery, ktorú vo mne skladáte.
Toto povolanie, prichodiace jednemu, ktorého život
bol ako každého Amerikána, je dôkazom tej slobody prí
ležitosti, ktorá prislúcha ľudu pod našou vládou. Ono
prináša so sebou i česť i zodpovednosť. V republike tieto
nemôžu byť oddelené.
Dnes večer, keď mi je dávaná táto česť a zodpoved
nosť, žiadam si dar jednoduchej a priamej reči. Chcem,
aby každý muž a žena v tejto krajine porozumel mojim
slovám, lebo hovorím o veciach, ktoré sa hlboko týkajú nás
všetkých.
Občan, ktorý prijíma vedenie výkonného oddelenia
našej vlády, berie na seba prísahu, že "bude verne vyko
návať povinnosti úradu prezidenta Spojených Štátov, a
bude," dľa jeho najlepšej schopnosti, "zachovávať, chrá
niť a brániť ústavu Spojených Štátov." Táto prísaha ne
sie so sebou záväzok tak používať výkonnú moc, že vy
plní účele, pre ktoré bola udelená.
Žiaden človek, stojaci vo vzájomnej dôvere so svojimi
spoluobčanmi nemôže oprávnene vziať na seba povinnosti
tohto vysokého úradu a složiť prísahu, ktorá ide s tým
úradom, jestli nemá v úmysle držať a udržať svoju prí
sahu neporušenou.
Len s úplným porozumením značenia tejto prísahy
prijímam nomináciu.
Pridržiavam sa úplne tohoročnej platformy republi
kánskej strany. Ona obsahuje zásady, dľa ktorých mô
žeme dosiahnuť plného národného života, na aký nás o
právňujú naše zdroje.
Nemám času vyložiť vám dnes večer celý náá pro
gram môžem sa dotknúť iba niekoľkých jeho fáz. O
iných vám budem hovoriť v podrobnostiach počas kam
pane.
Chcem sa priblížiť k sporným otázkam spravodlivé,
ako ich ja vidím, bez zášti a hnevu. Jestli máme napre
dovať stále, musí to byť so spojeným národom a nie s ľu
dom potrhaným roznecovaním jeho predsudkov a rozdele
ným triednym cítením.
Prišiel čas, aby sme spolu ťahali.
Žiaden národ nemôže napredovať, kde je veľký po
čet ľudí podporovaný v zaháľaní. Niet žiadnej budúc
nosti na sozname podporovaných. Zákon tohto sveta je,
že človek si má v potu tvári zarábať na svoj chlieb. Celý
americký ľud chce pracovať plný čas za plnú mzdu. Náš
ľud chce domy, príležitosť pre svoje deti, rozumnú za
bezpečenosť a právo žiť po americky. Chce mať podiel
na stálom pokroku. My sa zaväzujeme sľubom, že nebu
deme ignorovať, odkladať a že nezabudneme venovať
svoju celú energiu na uskutočnenie týchto vecí.
Svet proboval podmaniť túto depresiu rozmanitými
spôsobami. A nikde nedosiahli plného zdaru. Pričasto
ozdravenie bolo prekážané, ak nie znemožnené politickými
'•ohľadmi.
Naša vlastná vlasť probovala jednu hospodársku te
óriu za druhou. Terajšia administrácia pýtala a dostala
mimoriadne moci po uistení, že budú užívané len dočasne.
Väčšina z jej odporúčaní nešla po známych chodníkoch
k ozdraveniu. Vedeli sme, že sa to robilo prenáhlene a
s málo rozmýšľaním.
Ale pretože zákroky maly byť len dočasné, pretože
každý mal nádej, že budú úspešné a pretože ľud chcel,
aby administrácia mala voľnosť v ich vyprobovaní, kon
gres i celá krajina podporoval ju v jej začiatočných ná
mahách.
Teraz je našou povinnosťou preskúmať jej rekord.
Rekord ukazuje, že tieto zákroky nepasovaly spolu do žia
dneho určitého programu ozdravenia. Mnohé z nich pra
covaly proti sebe a porazily sa. Niektoré z nich sa vy
vinuly v prekážky k ozdraveniu. Vo všeobecnosti účinko
valy smerom rozšírenia washingtonskej kontroly do naj
vzdialenejších kútov krajiny. JRbly často a náhle zamie
ňané inými.
Výsledok bol, že ozdravenie bolo znovu a znovu na
zad zasotené. Ale toto nebolo celým nešťastím. Prakti
ckí pokrokári boli znechutení, keď videli mnohé liberálne
ciele diskreditované v posledných troch rokoch nepozor
ným uvažovaním, neprevediteľnými zákonami a neschop
nou administráciou.
Národ neurobil taký trváci pokrok v reformácii A 'O*
zdravení, aký sme mali právo očakávať.
Lebo musíme pamätať, že blaho nášho ľudu je nie
zapísané na finančných stranách časopisov. Nemôže byť
merané dľa burzovných cien. Skutočná próba leží v mož
nosti priemerného Amerikána ísť do obchodu, dostať
prácu, byť sám seba podporujúcim, sebacteným Členom
jeho obce.
Súdiac dľa vecí, ktoré nás robia národom šťastných
rodín, Nový Nádeľ hodne zaostal v dosiahnutí úspechu.
Dôkazom toho je jeho rekord. Rekord ukazuje, že v ro
ku 1933 najhlavnejšou potrebou bola práca pre nezamest
naných. Rekord ukazuje, že v roku 1936 najhlavnejšou
potrebou je ešte vždy práca pre nezamestnaných.
Redaktor
MATEJ MRÁZ
Editor,
Telefon 42129
DOI
Je na čase, aby sa urobil koniec tomuto šmátraniu na
roka $1.00
ceste k ozdraveniu. Americká podnikavosť je nie tovar,
ktorý sa dodáva vo funtových balíkoch prostredníctvom
vládnych úradovni. Je ona životnou sUo*j v živote nášho
národa á musí byť oslobodená!
Krajina je zrelá pre ozdravenie. Sme ďaleko zaostali
vo výdavkoch za udržiavanie a zlepšovanie a rozširovanie
našich podnikov. Súhrn týchto požiadavkov—v priemysli,
v novom podnikaní, v našieh domoch a na našich farmách
—ide do bilionov dolárov. Keď raz budú tieto požiadavky
spotrebiteľov vypustené, otázkou nebude, že kde nájsť
prácu pre robotníkov, ale kde nájsť robotníkov do práce.
Jedným zo znakov končenia sa minulých depresií bolo
začínanie nových obchodných podnikov. Je pravda, že
väčšina z nich boly malé. Spoločne ale daly prácu mno
hým milionom ľudí. V terajšej depresii táto potreba ro
botníkov sa ešte nezjavila. Začaté bolo len niekoľko no
vých podnikov. Prečo? Lebo ten malý obchodník a re
meselník, ten pracujúci človek, ktorý by chcel byť sám
svojim pánom—ten priemerný Amerikán-—sa zdráhal pu
stiť do toho. Nemá dôvery v politike vlády obáva sa to
ho, čo môže prísť ďalej.
Musíme rozohnať túto obavu, obnoviť jeho dôveru a
spoliehať sa znovu na iniciatívu, rozumnosť a odvahu
týchto tvorcov práce a príležitostí. Preto hovorím s celou
horlivosťou, že už prišiel čas odpútania iniciatívy a oslo
bodenia ducha americkej podnikavosti.
Musíme byť oslobodení od ustavičného vládneho za
strašovania a nepriateľstva. Musíme byť oslobodení od
priveľkých výdavkov a zmrzačujúcich daní. Musíme byť
oslobodení od účinkov ľubovoľnej a neistej peňažnej poli
tiky. A, prostredníctvom prísneho uplatňovania proti
trustových zákonov, musíme byť oslobodení od súkrom
nej monopolistickej kontroly.
Keď raz budú tieto veci vykonané, energie americké
ho hospodárskeho systému vyliečia rany depresie a ob
novia plnú činnosť a plnú zamestnanosť.
Z tejto depresie povstal nielen problém ozdravenia,
ale aj rovnako vážny problém starania sa o nezamestna
ných, kým ozdravenie nebude dosiahnuté. Pomáhanie im
je v každom čase vecou jednoduchej povinnosti.
My z našej strany sľubujeme, že tento záväzok nebu
de nikdy zanedbávaný. V poskytovaní pomoci ale, bude
me nakladať s verejnými peniazmi ako s dôverou ľudu.
My uznávame, že všetci občania, bez ohľadu na barvu,
plemä, vieru alebo politickú príslušnosť, majú rovnaké
právo na túto ochranu. My by sme to považovali za po
dlosť, ktorú nemožno vysloviť slovami, urobiť vernosť a
lebo službu strane podmienkou k obdržaniu núdzovej pod
pory. Tí, ktorí používajú verejné peniaze na budovanie
svojich politických mašín, vzdávajú sa všetkého práva na
politickú šetrnosť od pravých Amerikánov.
Dovoľte mi zdôrazniť, že ačkoľvek navrhujeme po
litiku sporenia vo vláde, tí, ktorí potrebujú pomoc, ju do
stanú. My nebudeme vyberať naše úspory z prídelov ne
zamestnaným. My ich budeme brať z kože politických
vyciciavačov. Otázkou je nie, ako bolo administráciou
udané—že koľko peňazí americký ľud chce vydať na
podpory núdznym. Otázkou je, že koľko márnenia ame
rický ľud chce strpieť na administrovaní pomoci.
Zničenie ľudských hodnôt touto depresiou bolo omno
ho väčšie, nežli svetovou vojnou. Keď sa depresia zača
la, miliony spoľahlivých mužov a žien maly zamestnanie.
Oni boli solídnym občanstvom Ameriky oni žili čestne a
pracovali ťažko. Oni jednali s vládou spravodlivé, ktorá
sa spoliehala na ich podporu.
Potom sa našli pozbavení zamestnania hospodárskymi
silami, nad ktorými nemali kontroly. Pomaly strovili svo
je životné úspory, kým daromné hľadali novú prácu.
My sa podujmeme pomôcť týmto nevinným obetiam
depresie.
Na dodatok, my opravíme zákon o sociálnom zabez
pečení, aby bol prevediteľný. Uznávame, že ľudská spo
ločnosť, účinkujúca prostredníctvom vlády, musí poskyt
núť tak veľkú mieru ochrany, akú len môže proti nedo
brovoľnej nezamestnanosti a závislosti v starobe. Sľubu
jeme, že federálna vláda vykoná svoj podiel v tejto úlohe.
Ale musíme mať na ume, že bezpečnosť nás všetkých
závisí od dobrej správy našich spoločných vecí. Musíme
byť vstave produkovať a nahromadiť dosť na financo
vanie nášho normálneho pokroku, ako aj sa postarať o
seba a tých, ktorí sú oprávnení na ochranu.
Kopiace sa dlhy a rastúce dane sú ohrožením všet
kých týchto cieľov. Ony žerú peniaze, ktoré by mohly
byť použité na tvorenie nových vecí alebo na sníženie
cien potrieb. Dane, ako viditeľné tak neviditeľné zvyšujú
ceny všetkého. Berúc viac a viac z rodinnej peňaženky,
nechávajú v nej menej pre bezpečnosť rodiny. Nedajme
sa mýliť tými, ktorí hovoria, že iní budú niesť bremeno
za nás. Jednoduché nahliadnutie do faktov a číslic nám
ukáže, že naše rastúce dlhy a dane sú tak obrovské, že i
keď odaníme do najväčších krajností tých, ktorí môžu
najviac platiť, ešte aj potom priemerný daňovník bude
musieť znášať väčšiu časť bremena. Hoci trovenie bilio
nov dolárov požičaných peňazí môže stvoriť dočasný zjav
blahobytu, my a naše deti budeme musieť platiť ten účet.
Za každý dolár, ktorý je strovený, budeme platiť dva
doláre!
Krušiace dlhy a dane sú obyčajne spôsobené, ako sú
aj dnes, pod zásterkou pomáhania ľudu—tomu istému ľu
du, ktorý ich musí koniec-koncov zaplatiť. Ony vždy spo
malia návrat blahobytu a niekedy vedú do situácie, v kto
rej práva ľudu sú zničené. Toto je úloha historie, a videli
sme to stať sa skutkom v terajšom modernom svete.
Naša strana nepovažuje nič za súrnejšieho významu
ako privedenie nášho finančného domu do poriadku.
Pre dobro nás všetkých musíme znovu zaviesť zodpoved
nosť v narábaní s vládnymi financiami. Musíme uznať,
že vláda nemá neobmedzenú zásobu peňazí na trovenie.
Musí tak šetriť so svojimi prostriedkami, ako šetrí i hlava
rodiny. Jestli tak nerobí, nemôže si dovoliť služieb, ktoré
ľud očakáva.
(Dokončenie budúcne.)
ROZHLAS YSht
Už je po XVI. Slovenskom
Dni, ktorý na počet obecen
stva bol jedným z najväč
ších. Program bol dobrý,
každému sa páčil, len nie
ktorým sa nepozdávalo, že
večer na tanec vyberané bo
lo po 26c vstupného. Pova
žovali to za vysoké. Príslo
vie hovorí, že "Bezpenez na
muziku nelez", lebo muzi
kantom treba zaplatiť, za
ídarmo nehrajú, ale snáď v
budúcnosti sa to bude môcť
zariadiť lacnejšie. Niekto
rým sa tiež nepáčilo, že
Slov. Baseball Liga nepo
stavila svoje čaty a nehrala
baseball. Tu správa Slov.
Dňa nemohla vo veci nič u
robiť, lebo hranie baseballu
ponechané bolo Slov. Base
ball Lige a Jednotárskej Li
ge a tie sa nemohly dohod
núť. Tak baseball zahraly
len ženy. Ale baseball žien
bol tiež dobrý,
ÍOUNGSTOWNSKE SLOVENSKÉ NOVINY
Najlepším programom bol
rečnícky. Tam sa obecenstvo
nielen zabavilo, ale aj pou
čilo, lebo rečníci povedali
slová, ktoré sa iste zaštepi
ly mnohým do srdca. Meno
vite slová vlp. Juraja No
váka, ktorý spomenul zlo
delenia sa Slovákov na Spi
šiakov, Liptákov, Sarišanov,
Zemplínčanov, Nitranov a
tak ďalej, potom na viery,
politické stránky atp. Toto
delenie bolo nešťastím náš
ho národa v kraji i tuná a
vymysleli ho naši nepriate
lia, aby nad nami mohli pa
novať a aby sme nemohli
žiaden pokrok robiť. Apelo
val na Slovákov, aby sa už
nedelili, aby boli len Slo
vákmi a svoje rozdiele ne
chali doma. Veru mal prav
du. Len v spojení, len v jed
note je sila a pokrok. V tr
haní je skaza. To zdôraznil
i vlp. Juraj Roh, druhý sláv
nostný rečník. Bodaj sme na
tie slová pamätali vždy,
keď podnikáme niečo osož
ného.
V minulé dni boly dve
svadby, o ktorých význame
chceme povedať pár slov.
Bola to svadba p. Kramera
so sl. Dolákovou a svadba
dra Sopkoviča so sl. Brin
ckovou. Sú to známe, pro
minentné rodiny. Stáva sa
častejšie ako nie, že keď sa
niektorá naša rodina dosta
ne vyššie majetkove alebo
povolaním, to je už potom
takému mladému ženíchovi
Slovenka nie dosť dobrou a
vezme si za ženu Ajrišku a
lebo inú cudziu devu a tak
podobne bohatšej Slovenke
je už nie dosť dobrý pocti
vý slovenský mladík a vy
dá sa za Ajriša, Velša alebo
i Taliana. Rozumie sa, že
také manželstvo nie je nám
na osoh, lebo tým utrácame
mnoho národne, majetkove i
spoločensky. Taký krížený
manželský pár obyčajne sa
odlúči od Slovákov stratí
sa nám navždy, pohltený je
v mori cudzoty. Naše ko
stoly, spolky a iné ustano
vizne utratia podporovate
ľov, naša obecnost' stratí s
ich odcudzením ako hmotný,
tak duševný kapitál. A my
nerastieme, nebohatneme a
ni hmotne, ani intelektuál
ne, ani spoločensky. Utráca
me tak i na vlive vo verej
nom živote. Dr. Sopkovičo
vi všetka česť, že si vzal za
manželku devu z vlastného
národa, taktiež Dolákovcom
všetka česť, že si dcéru vy
dali za Slováka. Len aby
tak robili všetci Slováci a
Slovenky, všetci Slaviani a
Slavianky potom náš vliv
v americkom verejnom, ob
chodnom i intelektuálnom
živote bude rásť, mohutnieť,
budeme vždy viac a viac
znamenať.
V nedeľu slávili naši Slif
kovci p. Štefan Slifka s
manželkou Mariou, r. Willo,
25-ročné manželské jubile
um. Toto nám dáva príleži
tosť si vzdychnúť, že ako
starneme! Ako čas uteká!
Zdá sa, ako by to bolo len
včera, keď Slifkovci boli
mladomanželmi, a dnes už
strieborniaci! S nimi sme
všetci zostarli celá slo
venská Amerika. Dnes prie
merný vek krajových Slová
kov v Amerike je iste už
nad 45 rokov. Ešte desať
dvadsať, a bude po nás
zostanú tu len tí po vojne
prišli, ktorých je máličko, a
tu rodená generácia, ktorá
už teraz má väčšinu. Vy
chovávajme si tú našu tu ro
denú generáciu tak, aby po
kračovala v tom, čo sme vy
budovali, čomu sme žili, za
čo sme obetovali, a keď sa
pominieme, budeme žiť i na
ďalej v našich deťoch.
Slifkovcom blahoželáme k
ich jubileu tých dvadsať
päť rokov prežili spolu v
práci nielen za seba a svoje
zdarné deti, ale i v práci za
dobro nášho národa. Zaslú
žili si srdečného stisnutia
ruky od každého Slováka a
Slovenky a želania zdrav1**
a dlhého života.
Delegácia Matice Sloven
skej už odcestovala v stredu
nazad do vlasti. Ich ameri
cká cesta bola zaiste osož
ná ako nám, tak aj im a ná­
rodu. Také styky Slovenska
so slovenskou Amerikou ma
ly byť nadviazané hneď po
prevrate osoh by bol bý
val ohromný a všestranný.
Je poľutovaniahodné, že me
dzi nami a krajovými Slo
vákmi panovala taká cudzo
ta po vojne. Tá cudzota bola
viac na strane krajovskej,
ako našej. My sme sa tu u
stavične zaujímali o Sloven
sko a národ, ale oni tam si
nás nevšímali. Mnohí naši
ľudia, oduševnení oslobode
ním rodnej vlasti, odišli tam
bývať, len aby sa vrátili na
zad sklamaní a ožobra
čení. Nikto sa ich tam neza
stal, nikto im neporadil. Na
Amerikánov sa tam hľadelo
ako na ľudí, ktorí nashr
ňali tu na uliciach miliony
a priniesli ich na Slovensko,
aby boli o ne pripravení.
Popredali im tam staré ka
štiele, účastiny krachujúcich
bánk a účastiny nerozumne
začatých podnikov, ktoré
padly. Popredali im tam
mlyny, ktoré viac nemlely
a krčmy, ktorým bol licens
odobraný i majetky "čisté"
od dlhov, na ktorých bolo
viac dlhov, ako boly hodny.
Odtiaľto mnohí naši kraja
nia poslali svoje životné ú
spory, aby im tam otec a
mať kúpili z parcelovaných
veľkostatkov a oni kúpili,
ale pre seba, alebo pre
svoje druhé deti. Také veci
sa dialy s americkými Slo
vákmi. To boly jediné sty
ky, o ktoré krajoví Slováci
dbali. Matica nemôže byť
vinená, lebo ona bola v svo
jich začiatkoch, mala dosť
starostí so sebou. Ale vině
ní majú byť vodcovia ná
roda nielen za to, čo sa s
americkými Slovákmi na Slo
vensku robilo, ale menovite
za to, že nemali porozume
nia pre re-emigráciu. Nevi
deli, akú silu by bolo Sloven
sko získalo nielen v tých mi
lionoch, ktoré by americkí
Slováci boli priniesli, ale aj
v tých tisíco'ch národne pre
budených a slobodu milujú
cich Slovákoch. A či sa toho
báli? Matici vďaka za jej
čistý záujem o nás. Taký
záujem si my vážime a na
ňu nezabudneme. Ani na
jej delegáciu.
Red. jeho sveta (bolševi
ckého, trockijského, sociali
stického, čechoslováckeho a
t. ď.) vyzýva nás na deba
tu. Radi by sme vyhoveli,
keby bol zásadným člove
kom. Ale ako možno deba
tovať bezzásadným člove
kom, ktorý je raz bolševi
kom, druhý raz trockistom,
tretí raz socialistom, štvrtý
raz čechoslovákom a teraz
sa robí národovcom sloven
ským i— podľa toho, ako
vietor duje? To je ľudsky
nemožná vec. Na to treba
chameleóna.
Španielska revolúcia, kto
rá zúri už tretí týždeň, skon
čí sa buďto fašistickou ale
bo komunistickou diktatú
rou, alebo tou obávanou no
vou svetovou vojnou. Iného
východiska niet. Kto posme
ľoval španielskych robotní
kov do neprestajných krva
vých štrajkov a pálenia ko
stolov a kto huckal španiel
skych fašistov do revolúcie,
veru neposlúžil mieru na
svete. Nemecko, Taliansko,
ba i Anglia nepriamo pomá
hajú revolucionárom- faši
stom, kdežto Francia a Ru
sko pomáhajú španielskej
vláde. Ak ktorákoľvek z
tých cudzích vlád zasiahne
otvorene do revolúcie, vojna
je hotová. A v tej sa nebude
jednať o záchranu demo
kracie, ako v minulej vojne,
ale o fašizmus alebo bolše
vizmus o diktatúru. Eu
rópa je na samom kraji prie
pasti a v páde vojny, ak si
nedáme pozor, budeme i my
do nej vsQtení.
Táto Španielska revolúcia,
ako každá iná, je ukrutná,
nemilosrdná, životy nemajú
ceny. Prichodia zprávy, že
na strane vlády bojujú aj
ženy a dievčatá, a že sú
veľmi krvožížnivé, takže vy
volávajú hrúzu u svojich o
tcov, manželov a mileňcov.
Stalo sa v Barcelone, po ví
ťazstve nad fašistami, že
bojujúce ženy požadovaly,
aby všetci zajatci boli po
vraždení. V týchto bojoch v
Barcelone, ktoré opisuje A
merikánka Mrs. Ruby Beach
z Washingtonu, nehľadelo
sa na nič. Zabíjaní boli chla
pi, ženy, deti i starci na o
boch stranách. Mrs. Beach
si zachránila život len preto,
že mala slúžku, ktorej mile
nec bol komunista. On pri
nich stál počas bojov. V
San Sebastian tehotná man
želka norského konzula bo
la zavraždená chlapcami,
ktorým bolo sotva 15 rokov.
Vláda im dala zbraň a po
verila patrolovaním ulíc. Pa
trolovali tak, že strieľali ka
ždého, koho zachytili. Diev
čatá a ženy, bojujúce po
boku svojich milencov a mu
žov, preukazujú veľké hr
dinstvo. Mnohé ranené odo
pierajú pomoc a bojujú zú
fale ďalej. Ale pamätajú
na svoje pohlavie, lebo keď
vidia novinárov, ktorí foto
grafujú boje, hneď si vlasy
a šaty upravujú, aby boly na
obrázku peltné.
V Europe sú teraz štyri
miesta, na ktorých môže vy
puknúť vojna kedykoľvek.
Jedným je Španielsko, dru
hým Rakúsko, tretím Česko
slovensko a štvrtým Gdansk
(Danzig). Pre Rakúsko mô
že vypuknúť vojna, keby
Hitler odrazu vyhlásil pri
pojenie Rakúska k Nemec
ku, čo je jeho túžbou i cie
ľom a Rakúšania sú nie už
proti tomu, lebo rakúska
vláda práve dovolila návrat
40,000 nacistom, ktorí po
nezdarenom puči a zavraž
dení kancelára Dollfussa u
šli do Nemecka. Pre Česko
slovensko, keby Hitler chcel
prinútiť česko-slovenskú vlá
du, aby dala českým Nem
com autonomiu a nacistický
režim (tedy aby Hitler pano
val i nad českými Nemca
mi), čo je jedna z Hitlero
vých podmienok k pokojné
mu nažívaniu Nemecka s
Česko-Slovenskom. Pre
Gdansk, keby sa to me3to
odrazu prehlásilo za pripo
jenie k Nemecku, čo je tiež
túžba a cieľ Hitlera a ne
meckej väčšiny, bývajúcej v
Gdansku. Prezident CSR. dr.
Beneš už oznámil Anglii a
Francii, že na Hitlerove pod
mienky č.-s. vláda neprista
ne a že CSR. bude bojovať
do posledného dychu, keby
sa Hitler pokúsil zničiť če
sko-slovenskú neodvislosť.
A v Poľsku je celý národ
pobúrený proti Nemecku a
jeho zámerom v Gdansku.
Po celom Poľsku odbývajú
sa už vyše týždňa protestné
shromaždenia, v ktorých ná
rod vyzýva vládu, aby voj
skom zaujala Gdansk a pri
pojila ho večne k Poľskej
republike. Poľský národ už
vie, že kto je pánom Gdan
ska, je pánom Poľska a ne
chce byť vazalom Nemcov.
Pozoruhodné je, že poľský
minister zahraničia, pluk.
Beck mal už aj konferenciu
s č.-s. ministrom zahraničia
Kroftom. Dosaváď poľská
vláda bola krajne nepriateľ
ská voči CSR. Predvídame
ďalšie sbližovacie kroky me
dzi Poľskom a CSR., lebo
poľské národné záujmy to
vyžadujú. Co sa týka Ho
džo vho vyjednávania s ne
meckou vládou, to už teraz
asi odpadne, keďže Hitler
žiadal primoc. Žiadal medzi
iným aj to, aby CSR. zrušila
svoje spojenectvo s Ruskom
a pripojila sa k Nemecku
proti Rusku. Vôbec Hitler
I
0
0
n
1
i
i
i
i
81. JOLA 1998.
chcel rozkazovať ČSR.,
ko dajakej nemeckej pří
vincii.
Ruska
zase prichôd
zprávy o nedostatku potrp?
vín, šatstva a obuvi. Cosi
tom ich systéme musí byť
chybné, keď ani po 18 re
koch vládnutia nemôžu zao*
patriť ľud dostatkom Ži
votných potrieb.
Volebná kampaň v Spoj.
Štátoch púšťa sa už do pl
ného švungu. Demokrati
predpovedajú veľké víťaz
stvo a to samé i republiká
ni. Uvidíme, kto mal prav
du, až po voľbách. CasopjU
sy sú väčšinou za Landoni,
ale ľud, zdá sa, je väčšinou
za Roosevelta. Časopisy pf5*
šu, že farmári na západe Éfc
obracajú k Landonovi a Leiji
kemu, tedy proti Roosevôl*
tovi. To je ťažko veriť p$
tom všetkom, čo Roosevelt
urobil za farmárov. Veď iní
platil dobrými dolármi zft
to, že nepracovali, že obme
dzovali produkciu, ba že zft-»
orávali úrodu, pričom zátiší
veň i ceny ich výrobkov šlý
do výšky. Pšenica je po vy*
še dolári za bušel a za Hoó*
vera bola po 40c. Za teľc§
baranov, bravov, rožný d»
bytok farmári teraz dostJU
vajú obstojnú cenu, kdežto
pred štyrma rokmi teľce á
ovce sa předávaly po 500
kus. Ale na svete je všetko
možné, i Rooseveltova po*
rážka.
Prédšeda baníckej unie,
Lewis chce byť prezident
ským kandidátom demokra
tickej strany v r. 1940. Uro
bil pakt s Rooseveltom, že
on bude podporovať Roose
velta teraz a Roosevelt Le
wisa o štyri roky. A toto má
byť i príčina tých bojov,
ktoré povstaly medzi robot
níckymi vodcami a ktoré
hrozia rozčesnutím ameri
ckého robotníctva na dve ne
priateľské strany. Sú to té
dy osobné ambície Mr. Le
wisa, ktoré ho tisnú do or
ganizovania oceliarskeho ro
botníctva i trhania celého
robotníctva na dva tábory.
Európski vodcovia robotníc
tva predpovedajú, že ak sa
to stane, Spojené Státy ne
minie fašizmus.
Rybári, máme tu niečo
pre vás. Peter Petavin lapal
ryby vo White rieke pri Pe
tersburgu, Ind. Ryby nebrá
ly, preto privesloval s čln
kom ku brehu a odpočíval,
pričom jedna ruka mu vi
sela vo vode. Odrazu mu
niečo chytilo prst. Ustraše
ný, vyslobodil si ho. Rozmý
šľal, čo to mohlo byť, lebo
uhryznutý nebol. Spustil ru
ku znovu do vody a zase ho
niečo zaň mocne potiahlo
jg FiiaiataraiacjaďgBiriiaiataia^
Keď mienite navštíviť
Slovensko
tohoto leta, nemeškajte rezervovat*
9K
i
miesto na lodi, lebo v krátkom čase
všetky miesta na letné odchody budú
vypredané.
É
pustilo. Spustil ruku i po
tretí raz a hneď ham! a to
tak silno, že si prst už r,**
mohol vytrhnúť. Tu zbadal*
že je to obrovská ryba "cat
fish". Druhou rukou ju la
pil za žiabre a vytiahol do
činka. Vážila 16 funtov. Ale
ju musel hodiť nazad do
rieky, lebo tamojšie štátne
zákony zakazujú lapať ry
by holými rukami. "Cat
fish" rýb niet na Slovei*
sku. podobajú sa ale sum
covi, len nie sú tak tmavé,
ako sumec. Volajú sa "ma
čacou rybou" pre ich fúz#«
Keď znáte niečo zaují*
mavého, napíšte to do Y. 8.
Novín predplatiteľom
verejníme zdarma.
st
an
í/Trust
Company
YOUNGSTOWN, OHIO
Odbočka v Struthers, Ohio.
PoMvaJto radlo rothlaa Oollai Banky k&idý «D»
rok vačer o
8.
hodino
s
WKBN radlo ateaios.
EiCTCTi=ji=Ji==lraJi=li=ln=li=lr=lfe=lKÍilfaďlailE

YOUNGSTOWNSKE SLOVENSKE NOVINY
THE YOUNGSTOWN SLOVAK NEWS
Devoted to the welfare of Slovak people tu America
Published every Friday by
THE VOUNGSTOWN SLOVAK NEWS PUBL. CO.,
320-28 Wast Federal St. (P. O Bos 417). Youngstown Ohio.
320-22 Wert Federal St. (P O Box 417). Youngstown. Ohlo.
Dollar Sayings

xml | txt