OCR Interpretation


Youngstownské Slovenské noviny = Youngstown Slovak news. (Youngstown, Ohio) 1910-1940, September 04, 1936, Image 2

Image and text provided by Ohio History Connection, Columbus, OH

Persistent link: https://chroniclingamerica.loc.gov/lccn/sn88078386/1936-09-04/ed-1/seq-2/

What is OCR?


Thumbnail for

8TRANA 2.
YOUNGSTOWNSKE SLOVENSKE NOVINY
YOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
Venované záulmom Slová
kov
a
Shenaxuto
dolín Ach.
Vvchodla kaidť olatok.
Listy treba adresovať:
YOUNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVINY
320-22 West Federal St. (P O Box 417). Youngstown. Ohlo
PREDPLATNÉ: V SpoienÝcL Štátoch na rok $2.0U. na uol roka $1.00
Do cudzozemská na rok $3.00 oa DO) roka $1.50
BUĎME HRDl.
S veľkým potešením prijali sme zprávu, že Rev. Jozef
L. Kostik, duchovný osady sv. Alžbety v Haseltone a pisa
teľ "Kúta" v tomto časopise bol poctený na sjazde S. K.
Sokola vysokým úradom hl. duchovného tej veľkej sloven
skej katolíckej organizácie. Zvolený bol na ten úrad veľ
Jtou väčšinou hlasov, čo len svedčí o jeho širokej a dobrej
povesti v slovenskej Amerike.
S Rev. Kostikom, slovenský Youngstown dal už troch
svojich kňazov našim organizáciám za hl. duchovných.
Rev. Štefan Kočiš je hl. duchovným I. K. S. Ženskej Jed
noty už na druhý termín a Rev. Ján Maro je hl. duchovným
S. S. K. Študentov. Zaiste rekord, na ktorý môžeme byť
hrdí. Máme my kňazov, o ktorých sa s úctou hovorí v i
ných koloniach slovenských v Amerike: kňazov príklad
ných a národovcov pracovitých. Nie je to náhoda, že
Rev. Kočiš a Rev. Kostik sú hl. duchovnými dvoch veľkých
slovenských organizácií. Oni si to zaslúžili. Oni sú skoro
jediní slovenskí katolícki svetskí kňazi v Amerike, ktorí
riadne, každého týždňa píšu do slovenských časopisov:
Rev. Kočiš do úradného orgánu Ženskej Jednoty a Rev.
Kostik do týchto novín. Okrem toho pracujú aj ináč na
národnom poli. Ktorý kňaz, okrem svojej ťažkej práce
v osade vydrží takto pracovať, ten si zaslúži byť poctený
úradom duchovného vodcu slovenskej organizácie. Rev.
Kostikovi čo najsrdečnejšie blahoželáme k zvoleniu a pra
jeme mu veľkého úspechu v jeho úrade.
Naša sloyenská Mahoning dolina dáva národu štedre
zo svojich vodcov. Len v minulom čísle sme písali, že na
konvencii Sdruž. Slov. Kat. Študentov zvolený bol skoro
celý hl. úrad z Youngstownčanov. Teraz i S. K. Sokol si
prišiel k nám pre svojho duchovného vodcu. I. K. S. J.
má z nášho druhu hl. podpredsedu p. Vaščáka a pomocné
ho redaktora p. Lešku a jej duchovný vodca je bývalý
Youngstownčan, Msgr. František Duboš. Rev. Ján W. Kri
épinský je vari predsedom hl. súdu IKSJ. IKSŽJ. okrem
Rev. Kočiša má pani Kubinovú a ešte jednu z našich žien
za hl. úradníčky Penn. Slov. Jednota má za hl. podpred
sedu p. Wargu z Campbell Živena má pani Hermanovú
N. S. S. má adv. Willu a Juraja Puhallu v svojich služ
bách. Adv. Willo sa tak ďaleko dopracoval, že bol teraz
zvolený za predsedu pravotárskeho oddelenia Fraternali
etického Kongresu. Je vodcom 150 advokátov vyše sto veľ
kých podporných organizácií v Amerike. S. T. J. S. má za
hl. tajomníka Fr. Oslislu zo Struthers už vari na štvrtý
termín a A. M. Palkovič je hl. pokladníkom Slov. Ligy v
Amerike. I naši bratia podkarpatskí ,Rusi vynikajú medzi
svojimi krajanmi v Amerike. Na min. konvencii Sojedine
nia zvolení boli traja tunajší a okolití ich pracovníci za hl.
úradníkov. Ak sme tu niekoho vynechali, nech nám od
pustí, vec je samozrejmá: je medzi nami tých hl. úradní
kov tak mnoho, že všetkých nemožno vždy držať v pamäti.
Ten fakt je dostatočnou príčinou na to, aby sme boli hrdí.
Ale nielen hrdí, i národne naďalej činní, lebo je to tá ná
rodná činnosť, pestovanie slovenského života, ktorá nám
robí dobré meno. v Amerike. Nezabúdajme: pracujme,
dvíhajme sa, napredujme a uznanie od národa pride
samo od seba.
NIEKTORÉ POVINNOSTI A ZÁVÄZKY VYPLÝVA
JÚCE Z AMERICKÉHO OBČIANSTVA.
Devätnásty zo série článkov o občianstve a naturalizácii.
Ako hádam každý vie, majú americkí občania veľkú
výhodu pred neobčanmi všade, kde idé o« prácu, o zamest
nanie vo verejnej službe, o starobné penzie, o možnosť
dostať sem svojich príbuzných atď. Cudzinec, ktorý za
mýšľa sa stať americkým občanom, nemal by, rozumie
sa, myslieť iba na tieto výhody amerického občianstva,
ale mal by uvažovať tiež o rozličných povinnostiach a zá
väzkoch, ktoré preňho skrsajú v tej chvíli, keď mu ameri
cké občianstvo udeľujú.
Predovšetkým musí si žiadateľ o naturalizáciu uve
domiť, že krátko predtým, kým mu občianstvo údolia, mu
sí složiť prísahu vernosti Spojeným štátom, ktorou prísa
hou slávnostne vyhlási, že bude "zachovávať ústavu a zá
kony Spojených Štátov a že ich bude hájiť proti všetkým
nepriateľom cudzím aj domácim." V troch nedávnych prí
padoch urobil Najvyšší súd Spojených Štátov dôležité roz
hodnutie, ktorým vyložil smysel tejto prísahy pre žiadate
ľa o občianstvo. Budúci občan musí totiž sľúbiť konať
vojenskú službu, kedykoľvek ho povolajú. Tento súd,
najvyšší súd v celej krajine, odoprel udeliť americké ob
čianstvo cudzincom, ktorí sa pre rozličné náboženské a
inšie príčiny okúňal! vyhlásiť, že aä ochotní nosiť zbraň
v prípade vojny.
Redaktor
Rozhodnutie Najvyššieho súdu v tejto otázke nebolo
Zďaleka jednohlasné: v dvoch prípadoch štyria z devia
tich sudcov nesúhlasili so stanoviskom väčšiny Dokým
však kongres nepozmení znenie prísahy vernosti, môže a
merické občianstvo nadobudnúť iba ten cudzinec, čo je
ochotný prisahať, že sa chopí zbrane, len čo bude potre
ba, aby hájil Spojené Štáty "proti všetkým nepriateľom
cudzím aj domácim", môžbyť aj proti národu jeho rodnej
vlasti.
Porotná služba je inšou povinnosťou, ktorú, naturali
zovaný občan na seba prijíma a ktorú musí byť priprave
ný plniť, kedykoľvek bude potreba. Hlasovanie je tretím
záväzkom, ktorý musí plniť a ktorý je azda najdôležitej
ŠÉ-zo všetkých volebné právo nie je totiž iba cennou vý
sadou, ale aj povinnnosťou. Povinnosťou každého nového
občana je vykonávať túto funkciu podľa jeho najlepších
schopností, a aby to mohol urobiť, prichodí mu predovše
tkým náležíte preštudovať program politických strán, kto
hrajú ohromné úlohu v americkej vládi. Nech potom
MATEJ MRÁZ
Editor
Telefon 42129
podporuje program tej strany, ktorá hlása zásady, pribli
žujúce sa najväčšmi zásadám jeho vlastným. Nech hlasu
je za kandidáta a program tej strany tak dlho, pokiaľ sa
to neprieči jeho svedomiu. Mal by sa tiež usilovať o na
dobudnutie určitého vplyvu v tejto organizácii a jej poli
tike. Aj priemerný volič môže mať nemalý vplyv na utvá
ranie politických smerníc svojej strany prostredníctvom
primárnych volieb a konvencií.
Nasledujúca rada, ktorú Alice Brothier dáva novým
občanom v svojej knihe "American Citizenship", stojí za
to, aby si ju človek zapamätal:
"A ostatná rada novému občanovi je toto: Nestávaj
te sa iba údom politickej strany, ale buďte dôslední a sna
živí v konaní všetkých práv, ktoré pre vás z tohto údstva
vyplývajú užívajte svojho vplyvu ktorý je značný
na dosiahnutie toho, aby strana vždy hlásala zásady šľa
chetné a aby iba poctivých ľudí vyberali za vodcov a kan
didovali pre verejné úrady. Buďte verným údom strany
a účastníte sa na jej správe." F. L. I. S.
ROZHLAS YSN.
nica je v holičskom závode
p. Janovského na N. Watt
St., ako sa ide do kostola
sv. Cyrila a Metoda. Keď
prídete do mesta, zaskočte
si i pre knižku. Len jedna je
žiadosť správy knižnice: a
by ste knihy nedávali de
ťom do rúk, ktoré by ich
rozdriapaly. S každou dob
rou knihou sa má zachodiť
ako s Bibliou.
Dňa 26. augusta zahynul
tragickou smrťou jeden z
n a o e n e í s o v e n
kňazov-národovcov: Rev. Jo
zef J. Ďulík z Olyphant, Pa.
Utopil sa na rybačke v De
laware rieke pri Lakawaxen,
Pa. Poklznul sa, spadol do
hlbiny a zahynul ešte pomer
ne mladý, 52-ročný. S ne
bohým sa pisateľ dobre po
znal ešte pred 27 rokmi,
keď bol kaplánom v Brook
lyn, N. Y. V tie časy bol
Rev. Ďulík i podredaktorom
orgánu S. K. S., tlačeného u
Slováka v Amerike. Často
chodil do New Yorku k vôli
orgánu. Rev. Ďulík, i keď
prešiel do Olyphant, nepre
stal písať. Bol ohnivým ná
rodovcom a národných práv
sa vždy mužne zastával. Po
chádzal z Kotešovej, Trenč.
župy, kde sa narodil 10. sep
tembra 1884. Za kňaza vy
študoval v Amerike. Škoda
dobrého kňaza, škoda do
brého národovca slovenské
ho. Nech mu je vďačná pa
miatka v národe.
Vyvaľujú sa naše sloven
ské duby nielen inde v A
merike, ale aj tu medzi na
mi. Každý týždeň odíde z
nášho kruhu niekoľko ľudí
a najčastejšie tí naši pionie
ri. I min. týždňa odobral sa
od nás Andrej Krišpinský,
ktorý tu žil vyše polstoročia.
Nebohý bol veľmi húževna
tý Človek, boril sa so živo
tom s príslovečnou sloven
skou energiou a bol vstave
dať národu a cirkvi dvoch
kňazov „i jedneho umelca. K
tomu keď bol mladší, mal
vžd Času i na národnú prá
cu. Koľko je takých Slová
kov ešte medzi nami! Pra
cujú ťažko a večer, keď by
si mali odpočinúť, pracujú
zase za národ. Nech im
Boh odplatí a dá nasledov
níkovi
Žijeme v dobe veľmi kri
tickej, akej nebolo od čias
francúzskej revolúcie a zru
šovania poddanstva. Demo
kracia, za ktorú bolo toľko
krvi vyliate, je vsotená do
úzadia a na jej mieste sa
zjavujú komunizmus a fa
šizmus dva systémy je
den druhému tak podobné a
jeden druhému tak smrteľ
ne nepriateľské. Prichodí na
triedenie sa ľudí za fašiz
mus a komunizmus a obe
triedy sa doplňujú z demo
kracie. Prečo to? Či je de
mokracia nie najkrajší ide-
YOTJNGSTOWNSKÉ SLOVENSKÉ NOVTOTT
ál, za ktorý sa ľudstvo bilo
za stáročia? Či sa tie pro
tivy, vyvinuté ešte pred de
mokraciou, nedajú po demo
kraticky vyrovnať? Ci je
ľuďom milšie brucho a o
troctvo, nežli sloboda du
cha? Stavíme sa, že ako sa
teraz človek bije za chlieb,
po jeho dosiahiiutí bude za
se nespokojný so svojim sta
vom a bude sa biť zase za
slobodu alebo za niečo cel
kom iného, kde ani chlieb,
ani sloboda nebudú cenené.
Slovenky a Slováci, ktorí
máte radosť z dobrého číta
nia, nezabudnite, že tuná v
Youngstowne máme Sloven
skú Národnú Knižnicu, z
ktorej za 25c poplatku môž
te si požičiavať knihy na čí
tanie za CELÝ ROK. V kniž
nici je vyše 250 kníh* krá
snych románov, básní a po
učných spisov, z ktorých ka
ždý jeden dá vám duševný
pôžitok. Medzi tými knihami
niet krvákov a duševnej o
trávy: sú to všetko spisy na
šich slovenských kresťan
ských spisovateľov, a nie
ktorých svetových románo
piscov, ktorých spisy sa čí
tajú po celom svete. Kniž- bom. Kol ko energie a bohat-1 j1Q 7 227,000 žije v Česku,
Je len nepochopiteľné, Že
sa ľudstvo dá viesť do ne
návisti a vražder^a za veci,
ktoré možno dosiahnuť roz
umným a pokojným spôso-
stva sa len vydá na zbroje
nie, cvičenie a chovanie mi
lionových armád. Keby sa tá
energia a bohatstvo vydaly
na produkciu ľudských po
trieb, nikto by nehladoval,
nikto by nebol bez vysoko
školského vzdelania, niko
mu by nechybovalo nič, čo
mu je potrebné ku každo
dennému životu, pokroku a
spokojnosti. Prečo ľudstvo
prijíma za svojich vodcov
demagogov, usurpátorov, ty
ranov a vrahov? Prečo ne
prijme radšej učencov a mi
lovníkov ľudstva a pokro
ku? Prečo sa národy nesáru
žia radšej na podmanenie
prírody namiesto podmaňo
vania a vyvražďovania jed
ni druhých? I keď vyvraž
dia polovicu ľudstva, pome
ry sa tým nezmenia. Ale
keď bude príroda podmane
ná keď každý kus zeme
vydá úrodu, keď more bude
vydávať svoje nesmierne bo
hatstvo, keď voda a slnko
budú hnať naše stroje, uži
via sa pekne nie terajšie dva
biliony, ale stá bilionov ľu
dí bez toho, aby sa navzá
jom museli utlačovať, otro
čiť a vraždiť. Kedy príde
lu'dstvo k rozumu a kedy
odloží svojich krvavých vod
cov do muzeumov? Snáď ni
kdy. Lebo hoc je človek roz
umujúce stvorenie, predsa je
ovládané zverskými pudmi,
a pudmi ovládané stvorenie
sa vždy dá viesť len tými,
ktorí jeho pudom hovejú.
Hodno rozmýšľania ku ro
botníckemu sviatku.
Poznávajte svojich priate
ľov nie podľa ich slov, ale
podľa ich skutkov. Skutky
sú najlepším merťukom pria
teľstva, nie slová. Posudzuj
te i charakter ľudí podľa
ich skutkov a nie podľa ich
slov. Kto sa bude držať to
hoto pravidla, nebude skla
maný.
V Taliansku boly mané
vre a pri ich zakončení dik
tátor Mussolini povedal reč,
Do Francie prišiel a bol
oduševnene uvítaný poľský
diktátor gen. Rydz-Smigly s
náčelníkom gen. štábu a i
nými vojenskými hodnostár
mL Rydz-Smigly budé Vo
Francii za týždeň oslavova
ný a hostený a bude vyjed
návať pôžičku pre ozbroje
nie poľskej armáďy. O ude
lení pôžičky je malá po
chybnosť, jedná sa hlavne o
kooperáciu poľskej armády
s ruskou v páde vojny. Poľ
sko sa dosiaľ bránilo tomu,
aby ruská armáda mala prie
chod cez Poľsko ku neme
ckým hraniciam, bojac sa,
že na konci vojny ruská ar
máda by už z Poľska nohu
nevytiahla. V tom istom ča
se, keď prišiel do Francie
poľský diktátor, v Rumun
sku (snáď práve preto) sa
previedol vo vláde prevrat:
priateľ Francie a Ruska, za
hraničný minister Titulescu
bol z vlády vyhodený a sú
obavy, že Rumunsko stane
sa teraz spojencom Neme
cka. Preto tým radostnejšie
je vítaný Rydz-Smigly nie
len francúzskou vládou, ale
i francúzskymi komunista
mi, ktorí volajú na slávu
Poľsku a poľskej vláde,
hoci tá prenasleduje svojich
komunistov. Z toho možno
vidieť, v akom strachu žije
Francia pred Nemeckom. Ak
sa návšteva poľských gene
rálov vo Francii vydarí, po
tom iste príde k spojenectvu
i medzi Poľskom a Česko
slovenskom.
Česko-Slovensko má už
15,126,000 obyvateľov, z to-
3,627,000 na Morave, 3,
486,000 na Slovensku a 786,
000 na Podkarpatskej Rusi.
Slovensko má už tedy pol
štvrta milióna obyvateľov, z
toho len 800,000 je inej ná
rodnosti, 2,700,000 je Slová
kov. Roku 1910, za maďar
ského panstva, napočítali
nás Maďari len 1,200,000 a
poldruha milióna Slovákov
zapísali za "čistokrvných"
Maďarov. Všetkých Slová
kov na svete je okolo 6 mi
lionov. Keby sme všetci žili
doma, na Slovensku, to by
tam ináč vyzeralo. Takto
132,000 Čechov žije si na
Slovensku ako v svojom pa
salíku.
Egypt stal sa neodvislou
krajinou 26. augusta. V ten
deň Anglia podpísala s E
gyptom smluvu, dľa ktorej
Egypt stáva sa neodvislým
štátom a Anglia má len prá
vo prechodu s armádou cez
Egypt ku Suezskému prie
plavu, za čo Anglia bude
platiť nájomné. Doteraz bol
Egypt vazalským štátom
Anglie. Egypt môže ďako
vať Taliansku za svoju no
vú slobodu. Dokým Talian
sko nebolo v Abysínii, Ang
lia zachádzala s Egyptom
ako so svojou koloniou te
raz ale potrebuje priateľov
a spojencov na chránenie
svojich záujmov v Afrike a
Azii a preto je povoľná. O
čakáva sa, že bude povoľná
1 Arabom, aby si zabezpečila
ich priateľstvo a pomoc v
budúcej vojne.
pri ktorej sa mu iste ústa ko, ktorý ako podliak
krvou penily. Krvavejšej re
či nepovedal nikdy ani bý
valý kajzer, ani Hitler. Ho
voril, Že fašistické Taliansko
môže postaviť behom páru
hodín osem milion vojakov
clo boja že celý národ je
bojovne naladený že sa ka
ždému vojakovi svietia oči
vojenským duchom že Ta
liansko nedostalo Abysíniu
za diplomatickým stolom, a
le na bitevnom poli a že ka
ždý Talian musí dychtivé
čakať zavolanie do nového
boja. Len aby si Taliansko v
tom novom boji nezlomilo
krk!
Janko zpod Tatier, neci
gáň nie si ty z Youngstown
ani v oceliarní nepracuješ.
Si z oka vypadnul tomu sta
linistovi-trockistovi-socialisto-
vi-nacionalistovi, ktorý ako
taký neviazaný charakter,1 v
rubrike, kde sa vraj uverej
ňujú dopisy "bez urážok" u
verejňuje tvoja nízke, bez
charakterné riadky. Poriadni
ľudia vedia, že za ohlášky
žiadna redakcia nezodpove
dá. To nevie len podlý Jan-
sa nepodpísal pravým me
nom pod svoje podlosti. Slo
venskí robotníci už poznajú
vlkov v baranej koži tých
nenalapáte nadávkami na o
soby do svojej trockovskej,
spikleneckej bandy.
Len v Youngstownských
Slovenských Novinách sa do
čítate o slovenskom živote na
Mahoning doline.
SLOVENSKÝ
POHRAB N lCK Y ZÁVOD
MÔJ KÚT
Pochválen buď,Ježiš Kri
stus.
Moja draha Mamičkót
Neznám, kde začiať, ne
viem, čo len mám vám prv
písať. Radosti som nikdy
toľko nemala, ako keď som
váš list dostala. Mamičko
moja, váš list som obozká
vala znovu a znovu a stále
ho nad srdcom nosím. Ma
mičko moja drahá, len teraz
znám ceniť to, čo ste vy mi
boli, len teraz znám, čo to
materinská láska. Keby som
mohla pred celý svet vystú
piť a každému dieťaťu o
sobitne povedať: miluj svoj
ho otca, miluj svoju matku,
kým ich máš pri sebe a
go sebou... Moja premilá ma
mičko, len keby som vás ešte
raz mohla vidieť, len raz
vybozkávať ale tak ste
ďaleko, preďaleko.
Moja premilá mamičko,
cestu som mala do Ameriky
dobrú. Šťastie moje, že som
znala tých pár slov neme
cky, to mi pomohlo. Z vla
ku, kým som len mohla, som
pozerala nazpät, kým len
bolo vidno našu dedinku. Vi
dela som vás dlho, jak ste
kývali chustečkou... potom
sa všetko stratilo, len tureň
som videla... a som myslela:
Bože, či ja ešte ponesiem o
braz do Levoče, alebo ni
kdy... Pravda som plakala,
ale kto by neplakal... Na
vlaku na nemeckej a belgi
ckej hranici prezerali, všet
ko nám vzalo bez mála dva
dni, kým sme prišli do Rot
terdamu. Pekné je to mesto,
ale ja som sa nehla od ba
tožiny, aby niekto neukra
dol. I peniaze boly na tej
šnúrke v miešku, ktorý ste
mi ušili, bo som sa strašne
bála zlodejov. Kým by nás
boli na šífu pustili, nás po
opatrali. Oči, myslela som,
že mi vydlubú, i ískali nám
tak, jak vy, keď sme malí
boli. Jedna židuľa poľská
myslím mala niečo vo vla
soch, bo jak vyšla, taká bola
ostrihaná, ani ovca. Chcelo
sa mi smiať, ale som sa bá
la, len som si do jazyka kú
sala.
Mamičko moja, videli by
ste tú šífu a tú vodu! Šífa
to taká, jak jeden veľký
dom, ba ešte väčšia. A voda
toľko vody možno na ce
lom svete niet jak tam bolo.
Tak som sa potila ani kač
ka, ale na konci som mysle
la, keď sa Noe nezatopil v
potope sveta, prečo by som
sa mala ja a som vstúpila
do tej šífy. I šífa sa volala
"Rotterdam". Keď sa to ma
lo .hnúť, začali trúbiť, mu
zika začala hrať, každý kri
čať... myslela som, že lepšie
by urobili, keby si kľakli a
sa pomodlili, nie tam hlúpo
sti vystrájať. Ja bozkala ten
agnušek, ktorý ste mi v Le
voči kúpili a som volala ma
tku Božiu na pomoc.
Na šífe som cestovala do
bre. Dali nám dobre jesť.
Ja sa najedia dobre prvý
deň, ale obanovala som to,
bo na druhý deň to všetko
išlo do mora. Mamičko, nič
nebolo vidno, len vodu a
nebo. Na Šťastie som sa roz
poznala s jednou Ruskou,
bola v Rusšii na návšteve, a
le sa jej tam nič nepáčilo a
išla nazpät do Ameriky. Bo
lo mi zaraz veselšie, bo už
som nerečovala celý týždeň.
Ale piano obstála. I ona do
stala tú "morskú chorobu" a
ja s ňou utekala som na
vrch, a keď začala "ryby
kŕmiť," zabudla na svoje
falošné zuby a i tie pošly
do mora. Myslím, zaraduje
sa daktorá stará ryba, ktorá
potrebuje nové zuby, ale ona
chudera strašne vyzerala, a
stále sedela v kúte a ani ne
išla medzi ľudí. Pevne sa
jej strašne clo samej, preto
ma začala učiť anglicky.
Povedala, že ona zná, ale len
jedno slovo ma naučila za
celý čas, že "šarap". Pove
dala, že tamte druhé slová
bez zubov nemôže vysloviť.
Mamičko moja, len keby
tú šífu i v nej ľudí čistili.
Bože, ja som takých čier
nych cigánov nikdy nevide
la, čo tam boli. Prv som my
slela, že íťl takí umazaní, a
le nie. Tá Ruska mi poveda­
la, že to sú takí ľudia. Vie
te, k tým náš cigán je taký
biely, ako sňah. Len tie oči
sa im blyštia, a zuby vyške
rujú. A ruky, nohy. Ja my
slím, to sú tí Kainovi po
tomkovia, ale veru tých Boh
potrestal za toho nevinného
Ábela.
Moja drahá Mamičko, ja?
ká bola moja radosť, keď
som uzrela zem. Zase každý
začal všetko pakovať a sa
sbierať. I ja som mala moj
batôžtek hotový za pár mi
nút a ešte som mala jeden
celý deň času.
Vidno bolo zďaleka to
veliké mesto New York. Tam
ma čakali ujko, sesternica...
Ale to páni!
Nemôžem vám viac písať,
ale ja vám to opíšem vše
tko, len čakajte.
Neviem ani, čo robím, čo
sa okolo mňa stáva, a zaraz
pri mori pokrstili a zmenili
moje meno na "Meru".
Mamičko, snívalo sa mi,
že som bola doma, dávali ste
mi jesť krúpy. Tak to do
bré bolo, i naša Handa pri
mne sedela i otec prišli z po
ľa. Tak ste ma laskali a ste
ma núkali, "len jedz, jedz,
Marinko moja". I váš hlas
som počula a v tom som sa
zobudila. Neznala som, že
kde som sa dostala a veru
moj záhlavok bol do rána
mokrý. Plakala som strašne,
bo som darmo hľadala,'dar
mo volala mojej mami
čky nebolo pri mne... Ma
mičko moja, volajte, vezmi
te ma domov, ja vás chcem
vidieť... Mamičko, ja vás za
celú Ameriku nezačarám...
Mamičko moja píšte, a
pozdravte moj ho otca, mo
jich bračekov a sestry a po
bozkávajte Handu za mňa.
Posielam vám, čo mi z ce
sty tých 20 korún zvýšilo.
Len keby tí česi ich neukra
dli.
Píšte, moja drahá mami
čko... bozkáva vás vaša dce
ra: Marinka.
Na čas.
V Španielsku na smrť od
súdili istého kňaza. Mal byť
zastrelený o 4. po obede.
Dal k sebe zavolať veliteľa
a ho prosil o dovolenie odísť
a navštíviť posledný razi
svoju matku. Veliteľ bol
prekvapený tou neobyčajnou i
prosbou, ale kňaz mu pri
sľúbil, že bude a sa vráti
načas. Veliteľ dodal, že
márnou vecou by bolo zute
kať, bo i tak ho chytia a
ešte ukrutnejšou smrťou po
pravia. Kňaz išiel prosto k
matke. Vybozkával, vyobjí
mal ju naposledy a potom so
slzami v očiach ponáhľal sa
na to miesto, kde mal svoj
život položiť za svoju vie
ru, za svojho Spasiteľa. Bo
lo päť minút do štvrtej,
keď stál pred veliteľom a
sa hlásil.
Veliteľ postavil ho k ste
ne a s nim z očí v oči voja
kov, ktorí ho mali zastre
liť. Keď ale vydal komando
na streľbu, tí to odopreli u
robiť a flinty spustili k no
hám s týmito slovami: "Ta
kého hrdinu, ktorý sa nebál
prísť smrti v ústrety a
ktorý natoľko miloval svoju
matku, my nemôžeme za
streliť." Môžeš sa učiť: Mi
lovať rodiča! Nielen biť sa
v prsia a keď je potreb
né, aj zomrieť za kríž!
Treat.
V meste Edinghausen sa
sišla veselá spoločnosť. Vie
te, jak je to, pri poháriku.
Žarty a žarty. Žart je nie
hriech... dobrý žart kaXdý
má rád, ale mnohí si dovo
lia primoc. I v tej spoločno
sti sa našiel jeden, ktorý ne
poznal hranice. Postavil svo
jich kamarátov do radu a
predstavoval poslednú veče
ru. Vzal do jednej ruky po
hárik, do druhej chlieb s tý
mito slovami: "To je telo
moje, a to je krv moja."
Rozdával medzi řehotáním
svojim priateľom, ale keď
posledný kus chcel on vziať
do úst, klesol mrtvý.
Ja myslím, že boli všetci
prekvapení ale zvláště
on, keď sa prebudil pred
súdom Božím.
Daj pozor so žartami! Boh
sa nedá vysmievať!
2 i vo i*y Antonka.
V boji proti kacírom.
4.
SEPTEMBRA 1936
V tom čase vo Francúzsku
od katolíckej cirkvi odpadli
neverci veľa ľudí odviedli
od pravej viery. Svätý Fran
tišek poslal nášho svätého
do južného Francúzska, aby
tam svojou múdrosťou a ká
zňami týchto od cirkvi od
trhnutých bratov do opuste
ného ovčínca nazpät privie
dol. Sv. Anton vo Francúz
sku veľa miest pochodil,
všade kázal a privádzal ľu
dí ku dobrým mravom. Ľud
celou silou viery a lásky
blížil sa k sv. Antonovi a so
slzami vyznával svoje hrie
chy. Sv. Anton najmä na
tom pracoval, aby do lona
cirkvi priviedol tých bludá
rov, ktorí skutočnú prítom
nosť Ježiša vo sviatosti za
pierali. Sv. Anton mocou
pravdy ich o tom skutočne
presvedčil. Ale títo zrovna
to žiadali od neho, aby im
zázraky učinil. Boh na pro
sbu sv. Antona i to učinil, a
bludári uponížení stali sa
veriacimi. (Pokračovanie.)
Škola.
Zimný vietor podúva
jaseň sa blíži brány škol
ské sa otvárajú. Kde ifle tvo
je dieťa? Pýta sa nejeden.
Odpoveď len jedna môže
byť pre dobrého kresťana
katolíka Slováka! Kato
lícke slovenské dieťa prislú
cha do osadnej školy! To
nám diktuje naše svedomie!
To nám diktuje náš cirkev
ný zákon! Nemôžeš dostať
rozhrešenie, keď tvoje die
ťa bez vážnej príčiny nena
vštevuje osadnú školu. Kňa
za môžeš oklamať, ale P.
Boha nie!
Raz budeš stáť pred sú
dom Božím, a zodpovedať
za svoje skutky!
Zaspievajme si jednu na
koniec:
Po valaský od zeme!
Kto mi kozy zaženie?
Aj ja by ich bol zahnal,
Ale som sa vlka bál!
Hojže, hojže bača môj!
Tebe kožka a mne loji
Tebe kožka na dudy
A mne lojček pod zuby!
Hoj, cic koza-kozina,
Daj nám syra, gazdiná!
Ak nám syra nedodáš,
Slabých chlapcov vychováš.
Výboch, Výboch, kde si bol
Keď si taký umokol?
Bol som tam za horami,
Pásol som tam barany!
Štyri kozy, piaty cap,
Kto vyskočí, bude chlap!
Aj ja by som vyskočil,
Ale som sa potočil.
Dokončím to na budúci
týždeň. Bo náš redaktor ma
možno i nabije, že mu toľ
ko miesta beriem!
Nezabudnite na pondelok,
v osade sv. Alžbety, pri škole
bude veľký piknik. Hraje
Jožko Grohovský! Na odme
ny je všetko, čo sa vám len
páči. Zakúsiť!
Nezabúdajte na veľký deň
13. septembra, spolu ide o
sada sv. Cyrila a Metoda s
osadou sv. Alžbety do Bed
ford, O. Sú tam dni cez ce
lý rok, ale to je najväčšia u
dalosť. Ide najstaršia osadgt
s tou najmladšou. Matka sj|
svojou najmladšou dcérou5!
Hor' sa teda, chystajme sa!
Ukážme našu silu!
Tak do milého videnia!
DAJTE SI
Of arbtť a dekorovať
teraz, keď pracujete. Mierne ceny
Zavolajte ma 4-3823 o informácie.
Nevolajte v nedeľa. Odhad vám
vďačne dim.
®2x§*s®®£x^^&<sx3xs®^^
DP. 8. V. Martinko
Llcensovaný slovenský
Opravy radiov každého druhn
aj
iných elektrických strojov. Rýclila
a
garantovaná práca
1
2538 Hunter Ave., na Lansirgviil#,
Telefon od 8 ráno do 6 veC.: 4-00|£

v Mail oiling
THE YOUNGSTOWN SLOVAK NEWS
Devoted to the welfare of Slovak.people fa America
Published every Friday by
THE YOUNGSTOWN SLOVAK NEWS PUBL. CO.,
820-22 We8t Federal St. (P O Box 417). Vounsstown Ohio.
KUBINA
FUNERAL
HOME
244 East Wood St.
Tel. 33711. Rex. 26332
Píše FATHER KOSTIK.
MICHAL KACVTNBKY
65 West Washington Street
STRUTHERS, OHIO.
CHIROPRAKTOR A
MECHANOTHERAP1SŤ
1814 O AK WOOD AVE.
"Pri Sorts Athletic Field".
Tel. 92093 VoungBtcrcra
XSXSK2AsSSSg®SSsS^^
SOV A RADIO SERVICE

xml | txt